Rodičovstvo je hotová veda. Keby som vedela, aké to je ťažké, tak by som… čo? Nechcela sa stať rodičom? V žiadnom prípade! Za tento dar budem vždy nesmierne vďačná, lebo som pochopila, že byť mamou je výnimočné. Je to asi najkontroverznejšie poslanie na tejto planéte. Tak schválne, s akou ďalšou rolou sa spája toľko superlatívov ako s materstvom?

Byť mamou je to najkrajšie, najnáročnejšie, najúsmevnejšie, niekedy aj najsmutnejšie, čo poznám. A je to najzodpovednejšia úloha môjho života, ktorú chcem vykonať najlepšie ako budem vedieť. Chcem dobre vychovať svoje deti.family-1466262_640

Niekedy sa divím, prečo ku mne deti neprišli aj s návodom na obsluhu. Chce to čas a veľa pozorovania, ale ak sme vedome prítomní, naše deti nám cestu ukážu samé. Len im musíme dôverovať. Ale predovšetkým by sme mali dôverovať svojim schopnostiam rodiča.

Určite ste už počuli veľa verzií výroku „deti ti vyrastú, ani sa nenazdáš a budú preč z domova“. Mne sa však páči najviac tento:

„Užívaj si každú chvíľu. Dni sú dlhé, no roky krátke.“

Je to skutočne tak, čas letí prirýchlo. A ja chcem, aby sa mojim deťom darilo a preto im chcem odovzdať do života niekoľko pravidiel, ktoré si myslím, že sa im zídu.

1. Manželstvo (partnerstvo) má prednosť pred deťmi.

Keď som počula túto vetu prvý krát, zagúľala som očami. Čo už je len toto za nezmysel! Každá mama predsa vie, že deti sú prvoradé. Naozaj?P1090118

Deti vyžadujú čas a energiu. Veľa energie. Slúžime im a poskytujeme, čo potrebujú pre život. Mali by sme investovať do ich prítomnosti a budúcnosti.

A jedným z najlepších spôsobov ako investovať do svojich detí je investovať do svojho manželstva (partnerstva). Hovorí sa, že ak uprednostníte deti pred manželstvom, stratíte deti aj manželstvo. Vaše deti sa stanú vašimi idolmi, nedokážu sa vyrovnať vašim očakávaniam a budete od nich očakávať viac, než sú schopní dať.

„Dokonalé manželstvo? Sme len dvaja nedokonalí ľudia, ktorí sa odmietajú na seba vykašľať.“

Naša rodina nie je dokonalá, ale deťom ukazujeme, že vzťah mamy a otca je dôležitý. Hovoríme im to. Keď sa s manželom rozprávame, učíme ich, aby nás neprerušovali. Správame sa k sebe láskyplne pred deťmi. Pred deťmi sa občas aj hašteríme. Aj tieto emócie je nevyhnutné deťom ukázať a naučiť ich spracovať. A vysvetľujeme, prečo to nastalo a že sa aj napriek tomu milujeme.

2. Ísť im príkladom namiesto teoretických výchovných poznatkov.

Povedal to už Einstein, …

 „Najúčinnejším výchovným prostriedkom je byť  deťom príkladom. Ak je to nevyhnutné, tak aj odstrašujúcim…“

Dnes sú k dispozícii pre rodičov rôzne výchovné publikácie a tisíce mudrcov na nás čakajú online, aby nám „poradili“, čo je pre našu rodinu najlepšie. Tiež sa v tej záplave zaručených informácií občas strácate? Čo tak dôverovať svojim schopnostiam a z prečítaného si vziať len to, čo nás obohatí?

Mojím prianím je, aby moje deti mali seba na prvom mieste. Tak ich to učím. Iba keď sa máme radi sami, príde láska aj z iných strán. Taktiež ako mama neskáčem zakaždým, keď na mňa dieťa zavolá. Mám aj iné povinnosti a dám to najavo. Pracujem na zhmotnení svojich snov, pretože verím, že sú realizovateľné.

„Nedokážeme dieťaťu odovzdať vieru, ktorú nenasledujeme.“

Možno si myslíte, že deti sú naivné. Možno máte pravdu. Ale taktiež ste sami naivní, keď si myslíte, že vás nepozorujú a nenapodobňujú.

3. Žiť život bez neustáleho prístupu k technológiám.

Tak toto bude ťažké. Tvrdím, že internet je dobrý sluha, ale zlý pán. Pracujem na sebe, aby som ho tak veľmi nevyhľadávala, ale ešte mám rezervy. Televízor by som najradšej dala preč z domu, pretože ho považujem za zbytočnosť. Tablet? Rezignovala som v dcérkiných dvoch rokoch, keď ho manžel kúpil.bear-1484616_1280 Nemienim však nikdy rezignovať na sledovanie množstva času, ktorý na ňom deti budú tráviť. Zatiaľ sa vždy vieme dohodnúť.

Nechajme deti pocítiť, čo je to nuda. Nie je našou úlohou im robiť program na každú jednu minútu, keď nespia. Život nie je nekončiaci cirkus. A my nie sme ich sprievodcami v ňom. Nechajme ich premýšľať o tom, ako chcú tráviť svoj voľný čas. A naučiť ich spracovať nudu alebo frustráciu.

4. Veriť.

Či ste zástancami náboženstva alebo nie, dajte deťom vieru v samých seba. Že dokážu čokoľvek, čo si zaumienia, že môžu byť také, ako to cítia. Veľmi si prajem, aby práve túto časť moje deti pochopili a vzali za vlastné. To vnútorné nemenné presvedčenie, že môžem robiť a mať to, pre čo sa rozhodnem. Že všetko je možné, ak sa pre to rozhodnem.

life-862985_1280Keď počujem, ako si dcérka pri nachladení povzdychne, že už sa nevylieči, pátram, ako je možné, že takto premýšľa. Neustále jej opakujem, že to na čo sa sústredíme, narastá. Aj toto je súčasť neurolingvistického programovania (NLP), ktoré by podľa môjho názoru malo byť povinným predmetom už na základnej škole. Pretože tak, ako so sebou rozprávame v duchu a niekedy aj nahlas, tak sa nám darí. Alebo nedarí.

Prvky NLP vieme deťom predať nádherným spôsobom cez tzv. pozitívne rozprávky. My sme to využili aj cez víkend pri zberaní húb a vedzte, že sme ich našli dosť. Stačilo si  tú predstavu len privolať a zhmotniť.

5. Viac ich podporovať ako ich opravovať.

Odkedy som začala vedome vnímať to, akým štýlom sa rozprávam s deťmi, snažím sa nehovoriť príliš často „nie“ a „prestaň“. Je tak jednoduché, zamerať sa na negatívne veci. Ale prečo by sme mali? Vyberme si to pozitívne, a to podporujme. Nech to narastá a bujnie.

Netvrdím, že máme schvaľovať nevhodné správanie. Vravím len, že vždy sa to dá povedať aj inak. Keď deti pochybia, je to zjavné. Ale všímame si dostatočne, keď urobia chvályhodné činy? Slová majú obrovskú silu. Najmä tie rodičovské.

Vyrastala som v láskyplnej rodine. Som za ňu nesmierne vďačná. Ale často som počúvala, že dobré veci sú mojou povinnosťou, že za tie sa nechváli. Kritika bola hlasnejšia. Toto je jedna z vecí, ktorú chcem robiť u svojich detí inak. Opakujme spolu: na čo sa sústredíme, to narastá.

Nepodceňujme silu slov. Rodičovský hlas má neuveriteľnú moc, dá sa  počuť aj po mnohých rokoch a niekedy je ho veľmi ťažké v hlave umlčať.

6. Povedať nie a brániť ich hranice.

Určite to poznáte. Od momentu, kedy deti začnú loziť, zväčšuje sa ich pole pôsobenia. A posúvajú sa hranice. Poviete im, aby sa nehrali s elektrickým káblom, oni urobia presný opak. Na posteli sa neskáče, ale ony to budú skúšať aj potajme, dokiaľ si niekto neublíži.

Deti nás testujú. Sledujú, pokiaľ im dovolíme ísť. A sú v tom neskutočne vytrvalí a dôslední. A práve tú ich dôslednosť potrebujú od nás. Nič nenarobí väčší zmätok v hlave dieťaťa, ako rodič, ktorý v jeden deň niečo zakáže a druhý deň to isté povolí.

Nastavme hranice medzi našimi deťmi a našimi očakávaniami. Deti musia vedieť, čo je a čo nie je akceptovateľné.

7. Stať sa tým, kým boli stvorení.

Než som sa stala mamou, túžila som mať dcérku. Snívala som, ako budem mať vedľa seba malú verziu samej seba (znie to divne, keď to teraz píšem, ja viem) a ono sa mi to splnilo. Moja dcérka vraj vyzerá celkom ako ja. Našťastie som nikdy nesnívala, že vďaka dcérke si splním svoje sny a uskutočním nesplnené ciele. Baví ma sledovať, aká je jedinečná a veľmi sa snažím nechať jej prirodzený priestor pre rozvoj.

Nemať očakávania, to vnímam ako kľúčové. Ak nemáme očakávania, nepríde ani sklamanie. Naše deti by sme mali akceptovať také, aké sú, a to v plnej miere, či už aké záľuby, povolanie alebo partnera si vyberú.

Našou úlohou je pomôcť našim deťom rozpoznať ich nadanie, silné stránky. Dať im priestor a možnosti skúšať nové veci. Nevystavujme ich svojim očakávaniam. Neporovnávajme ich. Neporovnávajme ich so súrodencami, ani kamarátmi.

„Meradlom úspešnosti našich detí nie je sused či kamarát. Je to človek v zrkadle.“

Naučme naše deti súperiť s človekom, ktorým boli včera a nie s človekom vedľa nich.

8. Venujme im aspoň jeden jedinečný dar.

Každý človek je jedinečný a v niečom vyniká. Niektoré vlastnosti vieme dieťaťu odovzdať skôr, než začne samostatne premýšľať. Napríklad komunikáciu v ďalšom jazyku. Keďže sa špecializujem na bilingválnu  výchovu, v našej rodine bude tým hodnotným darom práve to, že deti budú pred začatím školskej dochádzky vedieť komunikovať dvomi jazykmi.

U vás to môže byť trebárs hra na klavír. Alebo maľovanie, záhradkárčenie, stavebné práce. Deti sú ako špongie a zbožňujú, keď ich rodičia zahrnú do spoločných aktivít. A ktovie, možno sa im zapáči, čo uvidia a budú vás nasledovať.

Aké cenné poznatky odovzdávate tým vaším deťom?