Vitaje v príbehu o malom dievčatku, ktoré hľadá liek na svoj hnev. V našom príbehu Linda zistí, že jej mamka tiež trpela rovnakým problémom počas svojho detstva. Taktiež sa dozvie o tom, ako jej dedko pomohol pred mnohými rokmi nadobudnúť novú užitočnú zručnosť a svoj nekontrolovaný hnev skrotiť.

,,Linda je tak rozkošné dievčatko,“ hovorí babička. ,,A okrem toho je aj  veľmi milá“. ,,Väčšinou je milá, nie vždy,“ povzdychne si jej mamka. ,,No ja si myslím, že je milá vždy,“ odpovedá babička.

„Ty nevieš všetko. Občas je úplne nemožná,“ povie mama smutne. „Všetky deti vedia byť občas trochu náročné. Nie je to tak vážne,“ pokračuje starká a snaží sa upokojiť mamu. „Nerozumieš mi. Linda sa vymyká kontrole. Máva prudké záchvaty hnevu. Obávam sa, že čoskoro to už nebudem schopná viac znášať. Včera mala záchvat v nákupnom centre. Bolo to hrozné. Každý sa na nás pozeral. Som si istá, že si mysleli, že som hrozná matka, ktorá nevie správne vychovať  svoje dieťa.“ Mama cíti slzy na krajíčku a smútok sa vkráda do jej srdca.

„Nie je to tvoja vina, že má Linda záchvaty hnevu,“ hovorí starká chlácholivo. „Mnohé deti majú záchvaty. Aj ty si mala záchvaty, keď si bola malá. Spomínam si na jeden čas, keď si kričala a všetko hádzala tak zúrivo okolo seba, že si sa až pocikala.“ „Nič také si nepamätám,“ povie mama s úsmevom na tvári. „Nemusíš si pamätať všetko,“ odpovie starká a dá si dúšok kávy. „To čo hovorím je, že ani s tebou to nebolo vždy ľahké.“ „Ako som sa dostala cez tie záchvaty hnevu? Stalo sa to samo alebo si niečo urobila? “ pýtala sa mama.

„To si naozaj nepamätám. Myslím, že ste si dohodli s otcom súťaž. Spomínam si, ako ste obaja ležali na zemi, aby ste mohli zahrať čo  najdivokejší záchvat hnevu. Neviem presne, čo si spravila, ale nech to bolo čokoľvek, zdalo sa, že ti to pomohlo zbaviť sa tvojich záchvatov. Mohla by si sa opýtať svojho otca, ten si lepšie spomenie. Ktovie, možno by ste niečo podobné mohli urobiť aj s Lindou.“

„Ahoj dedko,“ pozdraví mama. „Nepamätáš si moje záchvaty hnevu ktoré som mala, keď som bola dieťa?“
„Jasné, že áno. Hovorili sme im tigrie záchvaty. Bola si zúrivá ako tigrie mláďa. Plakala si a zúrila a nedovolila si, aby ťa niekto držal.“ „Prečo som to robila?“ čuduje sa mama. „Neviem, ale zvyčajne ťa niečo naštvalo. Mohla to byt maličkosť, ako keď sme ti nedovolili kúpiť ďalší kopček zmrzliny alebo keď sme trvali na tom, aby si si zapla bezpečnostný pás v aute. Keď si sa rozčúlila, jednoducho sme ťa nemohli zastaviť. To sme vtedy povedali, že tiger stratil trpezlivosť.“
Mama sa na chvíľu zamyslela. Potom si spomenula, že ako dieťa si nakreslila svojho vnútorného tigra. Mala dojem, že ten obrázok ešte má v krabici so spomienkami z jej detstva. Spomenula si, že jej tiger bol tak silný, že aj ona sa ho bála. „Linda je na tom podobne. Má problém zastaviť svoju zúrivosť, aj keď  chce.“

„Ako sa mama zbavila tigra?“ spýtala sa Linda dedka.
„Nezbavila sa ho,“ povedal dedko. „Ona ho skrotila.“
„Ako ho skrotila?“ spýtala sa Linda s bystrým výrazom na tvári.
„Je pravda, že sme súťažili spolu o to, kto vie byť viac zúrivý? To povedala starká. Je to pravda?“ pýta sa mama.
„Nie je to pravda,“ povedal dedko. „Nebola to súťaž. Len som ti ukázal, ako skrotiť tigra. Keď som ti to ukázal, urobila si to isté a starkej sa to muselo zdať, že sme súťažili.“ „Tak ako si skrotila tigra?“ spýtala sa Linda.

„Môžeme ti ukázať, ako mama skrotila svoju zlosť, ak chceš,“ povedal dedko. „Áno, ukážte mi to,“ povedala Linda. „Chcem to vidieť.“
„Dobre,“ povedal dedko. Obrátil sa k mame a povedal: „Ukážeme Linde, ako sme to urobili?“ „Rada by som jej to ukázala, ale nepamätám si, ako sme to robili,“ povedala mama. „Neboj sa o to. Poviem ti, čo robiť. Budeš si to pamätať,“ povedal dedko.

Potom dal mame nasledujúce pokyny: „Spýtaj sa ma či ti podám tento rýľ. Ja to odmietnem. Ty ale neber „nie“ za odpoveď a ďalej o to žiadaj. Ja ti stále rýľ nedám. Ty sa tak nahneváš, že sa tiger v tebe zobudí a tiež sa nahnevá. Keď budeš v polovici svojho tigrieho záchvatu, ja poviem čarovné slovo –„zmrzni“. Keď budeš počuť slovo „zmrzni“ okamžite zastavíš zlosť a budeš sa správať akoby sa nič nestalo. Pochopila si postup?“ pýtal sa dedko. „Áno, “ prikývla mama.

A tak mama s dedkom zahrali scénku s rýľom. Mama sa v mysli vrátila do detských čias a ukážkovo zahrala zúrivosť v priamom prenose. Nechýbalo kričanie, hodenie tela na zem a búchanie päsťami. 

Po chvíli, ktorá sa Linde zdala ako celá večnosť, dedko povedal – zmrzni – a v tomto okamihu mama zastavila hranie zlosti, vstala akoby sa nič nestalo a oprášila si šaty rukami. Linda dúfala, že nikto nevidel, čo jej mama práve robila. Čo by si mysleli jej priatelia, keby videli jej mamu, ako sa zlostí na trávniku, akoby bola dvojročné dieťa?

„To je spôsob ako skrotiť tigra,“ vysvetlil dedko. „Najprv prebudíš tigra, a keď je naozaj naštvaný, náhle ho upokojíš. Ak chceš, môžem ti ukázať, ako dobre krotím svojho tigra. Mám ti to ukázať?“ spýtal sa dedko.
„Nemusíš,“ povedala mama. „Myslím, že Linda má už celkom dobrú predstavu o tom, ako to robiť.“

Linda prikývla. Myšlienka na jej dedka, ako sa hádže od zlosti po trávniku je zábavná, ale nebolo to niečo, čo chcela, aby sa naozaj stalo. V skutočnosti sa bála, že by niektorí z jej priateľov zistili, že jej rodina je tak čudná, že sa dospelí vrhajú na zem a bez dôvodu majú záchvaty hnevu.

V ten večer, keď bola Linda v posteli nachystaná na spánok, prišla k nej mama a povedala: „Linda, pozri čo som našla v krabici na pôjde. Toto je kresba môjho tigra, keď som bola dieťa. Čo si o tom myslíš?“ „Je to naozaj dobrá kresba,“ povedala Linda. „Nevedela som, že si taký dobrý umelec.“ „Ďakujem,“ povedala mama. „Zajtra môžeš nakresliť obrázok svojho tigra a potom môžeme začať cvičiť krotenie, tak ako som to robila s dedkom.“ „Nechcem,“ povedala Linda. „Bolo to hrozné, keď si škriekala a kričala na dedka. Musíš mi sľúbiť, že sa to nikdy nezopakuje.“

„Ale ja som to robila len preto, aby som ti ukázala, ako na to. Bola to len hra. Naozaj som nebola naštvaná na dedka.“ „To je jedno, ale myslím, že chcem krotiť môjho tigra iným spôsobom,“ povedala Linda.
„Myslíš si, že to zvládneš?“ spýtala sa mama.
„Môj tiger je už celkom krotký,“ povedala Linda.

Autor príbehu: Dr. Ben Furman (zakladateľ metódy Kids´ Skills – Koučovanie detských zručností)
Ilustrácie: Virpi Talvitie
Preklad: Martina Magic