Je to neviditeľné, nehmatateľné a napriek tomu to zanecháva stopu, často krát aj nezmazateľnú spomienku. Čo to je? Kompliment!
Kompliment alebo jednoducho pochvala má takú zázračnú moc, že vám dokáže vylepšiť aj celý deň. Či už ho vypoviete alebo dostanete, patrí to k tým životným radostiam, ktoré sú zadarmo a nedajú sa kúpiť.
Pamätáte si ten najkrajší kompliment, aký ste v živote dostali? V akej forme, kde a čo to vo vás zanechalo? Ten najvzácnejší kompliment pre mňa prišiel pred 13 rokmi od kamarátky z Juhoafrickej republiky, s ktorou sme sa spoznali a spolupracovali v Amerike. Ako venovanie na rozlúčku mi napísala, že ak raz bude mať dcéru, tak ju pomenuje po mne a bude si priať, až vyrastie, aby sa stala takou, ako som ja. Uf, tak to vám poviem, to ma dostalo.
Dostávať pochvaly je také príjemné, však? Ale vieme na ne aj správne reagovať? Ako sa zachovať, keď dostaneme pochvalu, ale my to cítime presne naopak? Ako prijať pochvalu rešpektujúco?
Analyzujme menej, bude nám lepšie.
Čo keby sme si za svoj životný cieľ stanovili robiť ľudí šťastnými? Veď keď niekoho pochválime, svoju porciu radosti dostaneme aj my sami. Nestojí to nič, okrem štipky pozorovacieho talentu, za hrsť trpezlivosti a pozitívneho myslenia. A účinok býva nezaplatiteľný! Opak však môže nastať v prípade, že nás dotyčný schladí reakciou na náš kompliment.
Veľa ľudí tvrdí, že komplimenty sú vhodné na vyplnenie konverzácie, keď už neviete, čo povedať. Alebo dokonca ako forma úplatku, kedy chcete od toho druhého niečo získať, tak ho pochválite a dúfate, že to pôjde jednoduchšie. Často sa ľudia cítia nepohodlne, keď kompliment dostanú. Ale čo keď o tom len nesprávne premýšľame? Čo ak je našou najväčšou chybou v súvislosti s komplimentmi to, že o nich vôbec premýšľame, namiesto toho, aby sme si ich jednoducho užili?
Zrejme to súvisí aj s výchovou, ktorou sme boli obklopení ako deti. Ak sme doma často počúvali, že pozitívne veci a skvelé výkony sú samozrejmosťou (dokonca povinnosťou) a teda sa nechvália, ako sme sa potom mali naučiť prijať pochvalu? V jednom z ďalších mojich článkov budem rozoberať špecifikum, ktoré patrí v prevažnej väčšine ženskej polovici ľudstva. Teraz by som sa chcela zamerať na to, ako pochvalu prijať a spracovať v sebe a ako na ňu zareagovať, pretože väčšinou pri vyslovení komplimentu sú prítomné minimálne dva páry uší. A aj tie uši, ktoré patria k ústam, ktoré kompliment vyslovili, aj tie si zaslúžia dôstojnú odpoveď.
Ako reagujete, keď dostanete pochvalu, o ktorej autentickosti pochybujete?
Začervenáte sa, sklopíte zrak, stroho sa proti takému komplimentu ohradíte prípadne v bleskovej rýchlosti vytasíte obdobný kompliment? Ako sa asi musí cítiť človek, ktorý vám kompliment venoval v dobrej viere, že vás to poteší, alebo skrátka to tak skutočne myslel a len pomenoval, to, čo vidí? Ak sa takéto niečo stane mne, priznávam, vo mne to vyvolá chvíľkový smútok. Zamyslím sa nad tým, kvôli čomu to človek odmieta. Cítim sa, akoby som niekomu dala darček a on ho nechce. V tejto súvislosti mi napadne aj výrok mojej priateľky: „Keď sa správaš tak, že si kompliment nezaslúžiš, čo myslíš, ako dlho sa budú ostatní namáhať odporovať ti?“
Možno však záleží na formulácii. V posledných rokoch sa zaoberám rešpektujúcou výchovou mojej dcéry. A v tej súvislosti mi napadá, ako formulujeme kompliment. Pretože je rozdiel zhodnotiť výkon („dnes si na prezentácii pôsobila veľmi presvedčivo a fundovane“) a zhodnotiť človeka ako bytosť („si veľmi šikovná v práci“). Čo myslíte, aj keď máme dnes demokraciu, máme právo hodnotiť ľudí alebo by možno bolo vhodnejšie hodnotiť len ich pôsobenie na nás, prípadne na okolie? Ktorý z uvedených komplimentov sa ľahšie prijíma?
Dajme tomu, že som vás presvedčila, že ak zaznie na našu adresu pochvala, bolo by rešpektujúce ju aj prijať. Ako to však urobiť? Mám pre vás originálne riešenie! Vyskúšajte jednoducho tento recept: Ďakujem v kombinácii s úsmevom. A zastavte sa a nič viac nepovedzte a jednoducho si ten moment užívajte. Môžete si myslieť, že dnes skutočne nevyzeráte najlepšie, ale nevyslovte to, ak vám niekto pochváli účes. A neskôr sa to možno stane pravidlom. Či už tomu bude tak, či onak, som presvedčená, že je to experiment hodný vyskúšania.
Veľa nezabudnuteľných komplimentov Vám želá Váš kouč osobnostného rozvoja,
