… tvrdí Milina Matulová, mamička biligválnych detí – 4 ročnej dcérky a 2 ročného syna, autorka projektu SillyMilly.

Milina sa vo svojom projekte SillyMilly venuje zmysluplným aktivitám pre deti. A rovnako zmysluplne sa rozhodla vybaviť do života svoje dve deti tým, že s nimi komunikuje takmer od narodenia v anglickom jazyku. Môj magický recept na bilingválne dieťa som s vami už zdieľala v predošlom článku. Tentokrát som poprosila Milinu, aby nám dovolila nazrieť do ich bilingválnej kuchyne.

Rada by som aj vďaka nasledujúcemu rozhovoru inšpirovala rodičov, ktorí váhajú, či poňať výchovu dvojjazyčne. Tí dospelí, ktorí sú sami od narodenia bilingválni, tí to majú o niečo ľahšie. Ale potom sme tu my, ktorí sme sa naučili cudzí jazyk, ktorý sa nám stal vlastným neskôr (často až v dospelosti)  a rozhodli sme sa ho používať pri výchove našich detí. Toto je náš tzv. umelý bilingválny svet, nech sa páči vstúpte a inšpirujte sa.

  1. Kedy si nadobudla pocit, že chceš deti vychovávať v inom ako
    slovenskom jazyku?

Ešte pred tým, ako sa narodila staršia dcérka. Keď som otehotnela, pracovala som v medzinárodnej škole, videla som multilingválne deti a to, aký rozhľad im to poskytuje, tak som si povedala, že to je to najmenej, čo môžem svojim deťom odovzdať aj ja. A zadarmo.

  1. Akú máš úroveň anglického jazyka?

Dobrú 🙂 Dosť dobrú na to, aby som hovorila plynule, prirodzene a viac menej bez chýb.

  1. Ako si plánovala dvojjazyčnú výchovu? Ako si na to pripravila rodinu? 

Neplánovala som. Ale to je mojou osobnosťou, vieš, ja príliš neriešim. Veci vo agile-coaching-group_iZ1XvZxXpZ1XfZ87232792-19348575477-1_jpgXsZ87232792xIMvšeobecnosti, a druhých ľudí už vôbec nie. A ešte je asi plusom to, že žijeme v Bratislave, kde počuť angličtinu vôbec nie je raritou, rovnako ako nie je raritou stretnúť dvoch rodičov Slovákov, ktorí rozprávajú so svojim slovenským dieťaťom anglicky. Len na našom lokálnom ihrisku sme dve rodiny. Ľudia sa tu nad tým vôbec nečudujú.

  1. Akú stratégiu si zvolila?

Hehe, toto je dobrá otázka. Žiadnu 🙂 Zhruba okolo veku 6-8 mesiacov dcérky som prepla do angličtiny, na začiatku hlavne kvôli sebe, nech mám dostatok času si na to zvyknúť, a potom to už bolo prirodzené. Výrazne pomohlo to, že som roky pred tým väčšinu dňa hovorila anglicky, v rôznych pracovných aj súkromných prostrediach, takže to nebolo nič nenormálne..

Dcéra chodila od malička na krúžky v slovenčine, mala slovensky aj inak ako slovensky hovoriacich kamarátov. Neseparovali sme to, nerobili sme z toho vedu. Netvárila som sa, že po slovensky neviem. Teraz na mňa zväčša hovorí anglicky, ale niekedy už aj po slovensky, a jazykom rodiny (pri večeri, na výletoch a pod.) je zväčša angličtina.

Včera slovenskej kamoške žijúcej v Rakúsku, ktorá chodí do rakúskej škôlky vysvetľovala, že doma používame angličtinu, ale žijeme na Slovensku, a že teda hovorí aj po slovensky. Úžasné sú. Jedna anglicko-slovenská a druhá nemecko-slovenská a ani im na tom nepríde nič divné.

  1. Čo by si v dvojjazyčnej výchove urobila dnes inak?

Hm, vieš, že ani neviem. Ja asi nič. Možno môj manžel. Hovorí sa, že sa má vychovávať na princípe jeden rodič = jeden jazyk (viac o rôznych stratégiách sa dozviete v e-booku Tajomstvo dvojjazyčnosti, pozn. autorky), a u nás to tak nebolo. Manžel sa veľmi rýchlo prehupol do angličtiny, pretože mu bolo prirodzenejšie odpovedať dcérke anglicky, keď ona na neho začala hovoriť anglicky. On si tak mierne vyčíta, že mal hovoriť po slovensky, a možno by ona mala plynulejší prechod na slovenčinu, ale kto vie. Aj u párov, ktoré striktne tento princíp dodržujú, sa často stáva, že to dieťa si jednoducho vyberie jeden z tých dvoch jazykov a hovorí len tým. A na ten druhý nabehne až po čase, tak ako to bolo koniec koncov aj u nás.

  1. Čo by si odkázala rodičom, ktorí nemajú komunikatívnu úroveň cudzieho jazyka?

Nech do toho nejdú. Nech nehovoria na deti anglicky. Stretávam sa s rodičmi, ktorí to robia, podľa mňa to nie je nič moc. Boli sme s deťmi v galérii a ocko sa pýta synčeka “Where is the blue?”. To akože mu mal ukázať, kde je modrá farba. Ach nieeeee! Radšej nech zostanú pri pozeraní alebo čítaní rozprávok v angličtine a spievaní anglických pesničiek, a rozširovaní slovnej zásoby, ale where is the blue radšej nie.

  1. Stretli sa Tvoje deti vďaka dvojjazyčnej výchove s nejakými ťažkosťami či obmedzeniami?

Áno. Dcérka začala najskôr hovoriť anglicky, slovensky len rozumela, ale nehovorila. A na ihrisku sa automaticky chcela hrať s ostatnými deťmi a nebolo to vždy také jednoduché. Manžel často spomína príhodu, keď na našom ihrisku bola partia našich detí a chodili z jednej časti ihriska na druhé, a dcérka zavelila “And let´s go to the swings!”, a nikto nič. Našťastie sme mali super okruh kamarátov, ktorí nám uľahčili prechod z tohto obdobia do obdobia, ktoré máme teraz (bilingválneho).

  1. Akú zmenu si za tie roky musela urobiť u seba? Bolo potrebné sa niečo doučiť?

Jasné, „baby English“, respektíve ihriskovú angličtinu. Collage
To, že lopatka je spade alebo shovel, že ten tanier zavesený na lane, ktorý sa posúva na kladke po hore natiahnutom lane sa volá zip-line, že Elzin plášť sa volá cape a podobne.

  1. Čo by si odporučila rodičom, ktorí sa chcú pustiť do dvojjazyčnej
    výchovy?

Ak je angličtina pre vás prirodzená, neváhajte. Je to poklad, ktorý dáte svojim deťom zadarmo, prirodzene, v období, keď sú to malé nehodnotiace špongijky, ktoré len nasávajú bez toho, aby sa nad tým zamýšľali.

Potom sa vám kľudne stane, že vaše dieťa vo veku 4 rokov si povie, že sa chce dozvedieť viac o veterných elektrárňach, lebo ich vidí cestou do Viedne, a príde domov, zapne si youtube a vďaká zvukovému vyhľadávaniu si nájde nejaké videá na tému “windmills Austria”. Alebo Disney princesses. Alebo Musical Cats 🙂

  1. Ako sú na tom Tvoje deti so svojimi osvojenými rečami dnes?

Dcéra je bilingválna, aj keď časovanie a skloňovanie je ešte také kadejaké, ale zlepšuje sa to. Chodí do slovenskej škôlky, a vďaka tomu robí veľké pokroky. Pred tým, ako nastúpila do štátnej škôlky, sme sa dostali do paradoxnej situácie. Našla som anglickú škôlku, dali sme tam dcéru na leto, na tri dopoludnia do týždňa, a poprosila som učiteľky, aby na ňu hovorili len slovensky. Takže niekto platí za kurzy angličtiny, a my sme platili za to, aby dcéra začala hovoriť po slovensky. Naplno sa to prehuplo ale až tou štátnou škôlkou.

Mladší syn zatiaľ stále rozpráva heslovite a len anglicky. Má zopár slov, ktoré ho naučila babka (ujo kosí, kamienky apod.), a tie hovorí len po slovensky, zvyšok je v angličtine. Takže asi nás čaká podobná cesta, ako s dcérou. Aj keď pri ňom si manžel už dáva pozor, a s deťmi sa už rozpráva len po slovensky.

Milina, prajem Tebe a Tvojej rodine veľa úspechov na vašej bilingválnej ceste. Vaša cesta zďaleka nekončí, ešte vás čaká veľa práce a zábavy s tým spojenej, ale je to zaujímavá a prospešná cesta. Ďakujem za Tvoj čas a veľa úspechov aj Tvojmu projektu www.milinamatulova.sk