Keď stretávam ľudí rôznych národností a kultúr, s ktorými dokážem komunikovať, cítim sa ako ryba vo vode. Angličtina je mojou vodou, v ktorej plávam s ľahkosťou.

Keď stretáva ľudí rôznych národností a kultúr moja dcéra a dokáže s nimi komunikovať, cítim, že moja dvojjazyčná výchova má obrovský zmysel.

Pred pár dňami sme sa vrátili z víkendu strávenom v prekrásnej oblasti Západných Tatier, v obci Zuberec. Dôvod nášho pobytu bol veľmi romantický: dvaja sympatickí ľudia tu vyriekli svoje “áno” a “I Do” a začali oficiálne spoločnú púť životom.

Nebola to klasická slovenská svadba a hostia boli z rôznych kútov sveta – napočítala som tu 6 rôznych národností. Neviem, či si tieto zážitky vyberám, alebo oni si vyberajú mňa, ale som nimi nadšená. Počas tohto
víkendu som mala možnosť stať sa svedkom viacerých dvojjazyčných životov a príbehov s nimi spojenými. Ako inak, fascinovalo ma to natoľko, že som o tom musela napísať článok…

Ako Slovenka stretla Španiela narodeného v Anglicku na dovolenke v Taliansku

Vydávala sa moja veľmi dobrá priateľka, s ktorou som sa zoznámila pred 14 rokmi v Londýne. Ženíchom bol sympatický Španiel Phil, ktorý sa však narodil svojím rodičom v Anglicku. Táto zmes národností vo mne hneď vyvolala otázky spojené s bilingvizmom.

Phil mi prezradil, že pochádza z ôsmich súrodencov, z ktorých prví štyria sa narodili v Španielsku (a dodnes hovoria španielsky a anglicky) a ďalší štyria sa narodili v Anglicku. Poznamenal, že jeho španielčina je skôr pasívna, čoho veľmi ľutuje. Dominantným jazykom v jeho detstve bola angličtina, nakoľko minoritnú španielčinu nepodporovali doma v dostatočnej miere.

S ľútosťou sa v príbehoch niektorých bilingválnych ľudí stretávam až príliš často.

Tieto pocity nastávajú vtedy, keď rodičia alebo iné blízke osoby nie sú dostatočne vytrvalí a nedajú si bilingválnu výchovu za svoju prioritu. Napriek tomu, že do životov iných ľudí nevidíme a netušíme, čo prežívali a aké starosti mali, vnímam to ako stratu, že títo ľudia neobohatili život svojich detí o ďalší jazyk.

Keď sa Angličan učí po slovensky

Význam bilingválnej výchovy si naopak nesmierne ctí manžel sestry mojej priateľky. Angličan Mark si vzal za manželku Slovenku a vychovávajú spolu v Londýne svojich dvoch synov. (áno, obe sestry Slovenky sa vydali za Angličanov 🙂 )

Keď som sa s nevestinou sestrou rozprávala na tému bilingvizmus, 13925716_1183207398366298_8128131832003480177_obola som nesmierne potešená. Janka sa skvele stará o rozvoj slovenčiny v ich rodine a napriek tomu, že sa často stáva, že angličtina ako majoritný jazyk komunity sa snaží slovenčinu prevalcovať, Janka sa nevzdáva. S údivom som počúvala jej rozprávanie, ako mi opisovala, aké to má ťažké, keď sa snaží na chlapcov rozprávať po slovensky a oni jej často odpovedajú po anglicky.

Bola som prekvapená, pretože toto je prípad prirodzeného bilingvizmu (každý z rodičov hovorí svojou rodnou rečou) a ten je predsa „nenáročný“. To som si aspoň donedávna myslela. Predpokladala som, že „ťažké“ to mám ja, ktorá na deti hovorí angličtinou (jedná sa o tzv. intenčný bilingvizmus), ktorá nie je mojím rodným jazykom.

S čím teda tá náročnosť súvisí?

Niekedy, ak máte skvelú úroveň majoritného jazyka (v Jankinom prípade angličtiny), tak vám tento jazyk môže dokonca robiť “šarapatu” aj v hlave, kde je rodným jazykom slovenčina. U nás doma je situácia opačná, tam bojujem o prežitie angličtiny iba ja a túto nám valcuje slovenčina. Preto som vyjadrila veľký obdiv Jankinmu manželovi Markovi. Okrem toho, že Janku podporuje, aby neprestávala hovoriť na deti po slovensky, on sa ešte podujal, že sa po slovensky tiež naučí.

Ten pocit, keď sa vám dcéra vydá do zahraničia za cudzinca a vy sa stále dokážete dohovoriť so svojimi vnúčatami… Na nezaplatenie!

Bambuľka po anglickymartina-brano-olivia-22

Tento víkend sa stala ešte jedna zaujímavá vec. Naša Bambuľka trávila čas v skupinkách s anglickými detičkami a myslím, že konečne naplno ocenila, aké úžasné je vedieť komunikovať v inom jazyku. Samozrejme som ju vopred patrične motivovala a pripravovala. Zvládla to bravúrne a aj keď ju občas prekvapilo rýchle tempo reči, s deťmi sa úspešne dohovorila a zahrala.

Aké dvojjazyčné zážitky ste stretli počas tohto leta na svojich cestách Vy? Podeľte sa s nami do komentárov 🙂