V prípade, že spadáte, rovnako ako ja, do generácie “Y” (nar. v rokoch 1976 – 2000, pozn. autorky), je veľmi pravdepodobné, že už ste sa zamysleli, ako by ste asi vychovávali svoje deti v tejto dobe (ak už deti nemáte). Ak sa zamyslíme nad dnešnou technológiou, tak veľa sa už zmenilo od doby nášho detstva v 90tych rokoch. A tu je moja otázka: Predstavili by ste technický zázrak “heroín dnešnej doby”, akým iPod a iPad je, vaším deťom? Steve Jobs by to neurobil. A má na to pádne dôvody.
V jednom nedeľnom vydaní New York Times reportér Nick Bilton povedal, že raz pri rozhovore so Steve Jobsom sa ho na to opýtal. “Vaše deti asi milujú iPad, že?” Lenže Steve Jobs na to odpovedal:
„Nepoužívajú ho. S manželkou značne obmedzujeme technológie, ktoré majú naše deti doma k dispozícii.“
Obzvlášť v Silicon Valley, mekke najväčších korporácií sústrediacich sa na vývoj najnovších technológií, prevláda trend chrániť deti pred technológiami. Títo technologickí nadšenci a inžinieri naopak posielajú svoje deti do škôl bez techológií, ako je napríklad Waldorfská škola v Los Altos. V týchto školách by ste počítače hľadali márne. Tam sa sústredia vyslovene iba na “učenie sa rukami”.
Výrok Chris Andersona, CEO firmy 3D Robotics, otca piatich detí, bol v novinách The Times obzvlášť hrubo zvýraznený. Objasnil, čo podporí tých, ktorí pracujú s technológiami, aby ich udržali od svojich detí čo najďalej.
„Deti o nás hovoria, že sme fašisti…“
“Moje deti obviňujú mňa a moju ženu, že sme fašisti a prehnane sa obávame technológií a tiež vravia, že žiaden ich kamarát nemá doma podobné pravidlá… Ale to je len preto, že my poznáme nebezpečenstvo, aké predstavujú technológie, a poznáme ho z prvej ruky. Vidím to na sebe a nechcem vidieť, ako sa to deje mojim deťom.”
Kedy ste si zadovážili svoj prvý smartfón? Po dvatsiatych či tridsiatych narodeninách? A teraz si porovnajme našu súčasnú závislosť na tomto výdobytku techniky s tým, čo by to mohlo spraviť s našimi deťmi, keby sa im to dostalo do rúk oveľa skôr. Možno si uvedomíme, že by sme ich predurčili na neúplné, možno až hendikepované životy postrádajúce predstavivosť, kreativitu a zázrak, keby sme im predstavili túto technológiu v detskom veku. My sme tá posledná generácia, ktorá sa hrala prevažne vonku, a dôvodom je presne to, že sme nemali k dispozícii smartfóny a laptopy. Učili sme sa pohybmi, praktickou interakciou a nasávali sme informácie cez knihy a spoločenským kontaktom s inými ľuďmi, na rozdiel od ťukania do Google vyhľadávača.
Učenie sa rôznymi spôsobmi nám pomohlo stať sa všestrannými individualitami. Takže ako sa rozhodneme? Mali by sme sa obávať, že okradneme naše deti o schopnosť rýchlo četovať s kamarátmi a hrať rôzne hry online? Alebo by sme sa mali viac obávať toho, že ich okradneme o zdravší, menej závislý vývoj ak im podáme smartfón? Myslím, že Steve Jobs to odhadol so svojimi deťmi správne.
Skúsme sa zamyslieť, ako budeme vychovávať naše deti. Možno uvážime, že im nedáme do rúk náš posledný model netbooku, aby si mohli v kresliacom programe robiť guličky a čiarky. Hrajme sa s deťmi čo najviac vonku, obklopme ich prírodou, vezmime ich na prechádzku či do hôr na turistiku. Možno vás budú nenávidieť (v danú chvíľu), ale celkom určite vám poďakujú neskôr. Pretože – a to som ochotná sa s vami staviť – to je presne to, čo väčšina z nás cíti teraz, keď sme dospelí.
