Ako sa vám páči, keď kráčate a neviete kam? Niekedy to môže byť zábavné, najmä ak ide o nočnú hru v tábore, ale ja väčšinou chcem vedieť, kam smerujem. Obzvlášť, keď aktivite venujem veľa energie, vtedy priam musím poznať svoj cieľ.

Vychovávať dvojjazyčne môžete srdcom alebo rozumom, no keď nepoznáte svoj cieľ, nebudete vedieť, či ste boli úspešní.

Bilingválna, čiže dvojjazyčná výchova je aj o plánovaní. Bez svedomitého premyslenia si:

  • ako budeme v rodine a mimo nej komunikovať,
  • ako na to pripravíme širšiu rodinu a priateľov,
  • čím dvojjazyčnú výchovu podporíme,

sa o pár rokov môžeme zobudiť s výsledkom, s ktorým nebudeme spokojní. Stalo sa to v nejednej rodine. Na čo si dať pozor, čoho sa vyvarovať a na čom naopak trvať, to všetko a oveľa viac sa cestadozviete v mojom pripravovanom e-booku. Poučte sa na cudzích chybách a ušetrite si námahu i čas.

Intenčný vs. prirodzený bilingvizmus

V dnešnom článku sa zameriam na život v rodine, kedy druhý jazyk bilingválnej rodiny neexistuje bežne v komunite, kde rodina žije. Hovoríme o tzv. intenčnom bilingvizme. Preložené do ľudskej reči – keď sa dvaja Slováci rozhodnú vychovávať dieťa v slovenskom a nemeckom jazyku. Alebo v slovenskom a anglickom, atď.

Táto situácia je diametrálne odlišná napríklad od Fínska, kde je bilingvizmus bežný, prirodzený jav. V tejto krajine je nespočetne veľa úspešných prípadov fínsko-švédskeho bilingvizmu. Minimálne v okolí Helsínk často možno stretnúť ľudí, ktorí sú schopní plynulo hovoriť v oboch jazykoch. Hovoríme o tzv. prirodzenom bilingvizme. Podobný scenár však vieme nájsť aj v rámci južnej časti Slovenska – tu  žijú ľudia, ktorí plynulo hovoria po slovensky a po maďarsky.

Ako sami asi tušíte, plánovať a realizovať intenčnú bilingválnu výchovu bude veľmi odlišné od tej prirodzenej. V tomto prípade totiž dosiahnuť plynulú komunikáciu v oboch jazykoch vyžaduje oveľa viac snahy a plánovanieffort 2a, aby sme deti vystavili tzv. nekomunitnému (menšinovému) jazyku.

Poznám rodičov, ktorí si dali vysoké ciele pre rodinný bilingvizmus. Ostali však sklamaní, pretože si od začiatku neuvedomili to množstvo snahy a plánovania, ktoré bolo potrebné na dosiahnutie ich cieľa. Mnoho z týchto nadšencov sa nakoniec uspokojilo s nižšou úrovňou bilingvizmu a pritom by možno stačilo trochu viac plánovania. Práve plánovanie bilingválnej cesty je to, čo môže určiť signifikantný rozdiel vo výsledku.

Skôr ako začnete plánovať svoj bilingválny cieľ, zvážte nasledujúce aspekty:

  • Na koľko je reálne, že viete vystaviť vaše dieťa minimálne 25 hodinám minoritného jazyka týždenne?

Experti na dvojjazyčnú výchovu sa zhodujú, ak rodičia chcú, aby dieťa začalo a neprestalo aktívne používať jazyk, malo by mu byť vystavené minimálne 30% času, kedy je bdelé. V závislosti od veku je to pre lepšiu predstavivosť cca 4 hodiny denne.

  • Koľko času a snahy ste ochotní investovať do vystavenia a interakcii v oboch jazykoch?

Existuje výstižný výrok – zvyčajne neplánujeme neúspech, ale niekedy neuspejeme v plánovaní. Dvojjazyčná výchova je vcelku veda. Hlavne tá intenčná. Ak neustriehnete vystavenie dieťaťa minoritnému jazyku, výsledkom nebude plynulá znalosť oboch jazykov. Na ilustráciu – dieťa môže mať v rodine osobu, ktorá hovorí plynule cudzím jazykom, ak sa stretnú raz týždenne, asi to nebude mať veľký význam pre rozvoj jazykových zručností dieťaťa.

Keď sa rozhodnete, aký je ten váš rodinný bilingválny cieľ, Smiling-With-Us-bude nevyhnutné si ozrejmiť aj to, ako ktorá aktivita v cudzom jazyku funguje. A ktorá čo u dieťaťa rozvíja. Je tiež dobré mať na pamäti, že bilingválna komunikácia by nemala byť jedinou oblasťou, v ktorej chcete svoje dieťa rozvíjať. Dbajme na to, aby harmonické rodinné vzťahy neutrpeli na úkor rozvoja jazykových zručností.