Odkedy sa venujem dvojjazyčnej výchove prakticky – pri výchove detí a teoreticky – štúdiom bilingvizmu, spolupracujem s viacerými odborníkmi. Tentokrát som bola požiadaná o rozhovor pre blog logopedičky Martiny Kolmanovej.

Martina Kolmanová je expertom v logopédii.img_0077-461x306 Učí rodičov, ako hravo zvládnuť vývoj reči dieťaťa tak, aby predišli zbytočným zakopnutiam. Na svojej stránke ponúka dokonca online logopedickú poradňu.

V najbližších dňoch sa môžete tešiť na rozhovor, kedy som pre zmenu vyspovedala ja ju. Dozviete sa cenné odpovede na otázky, ktoré trápia mnohých rodičov v súvislosti s vývojom reči, nielen tých, ktorí vychovávajú dvojjazyčne.

A tu je sľubovaný rozhovor:

Téma bilingvismu, tedy dvojjazyčnosti, je v dnešní české společnosti čím dál aktuálnější. Zejména proto, že mladá generace má mnohem větší možnost cestovat, studovat, ale také pracovat v zahraničí. Zároveň také výuka cizích jazyků ve školách je na čím dál lepší úrovni, a tak si leckterý budoucí rodič může troufnout předat svůj ne-rodný jazyk svým dětem.

O tom, jak by to mělo správně probíhat a jaké nástrahy nás přitom čekají si budeme povídat s Martinou Magic, maminkou dvou bilingvních dětí předškolního věku, a také učitelkou angličtiny.

Martino, jaké největší výhody má podle Tebe bilingvismus?

Bilingválna výchova rozvíja ako dieťa, tak rodiča. Dieťa si vďaka nej osvojí ďalší jazyk nenásilne, prirodzenou formou a už na počiatku školskej dochádzky môže plynule ovládať dva jazyky. Rodič vďaka tejto komunikácii vynakladá snahu a energiu na zmysluplné trávenie času s dieťaťom. Plus ak sa nejedná o jeho rodný jazyk, cibrí aj svoje mozgové bunky a rozvíja svoju druhú reč, pretože „detský jazyk“ nikde v kurze ani na vysokej škole neučia. :-)

Jaké zásady je tedy důležité při dvojjazyčné výchově dodržovat?

Existuje 5 najznámejších stratégií, ako viesť dvojjazyčnú výchovu a okrem toho veľké množstvo variácií. Väčšinou je užitočné vybrať si tú svoju vlastnú, ktorá sa hodí do vašej rodiny a vašich podmienok. Ale jeden princíp je spoločný: pre úspešnú bilingválnu výchovu  je nevyhnutné starať sa o to, aby minoritný (menšinový) jazyk bol dostatočne komunikovaný, aby malo dieťa prístup aj k reálnemu prízvuku a tempu reči (ak sa jedná o intenčný bilingvizmus) a aby dieťa pociťovalo potrebu tento jazyk používať. Ak chýba niektorý aspekt, u dieťaťa sa môže rozvinúť „iba“ tzv. pasívny bilingvizmus, kedy rozumie, ale nerozpráva. Záleží od toho, čo si rodičia pod úspechom v dvojjazyčnej komunikácii predstavujú.

Má dvojjazyčná výchova nějaká rizika?

Priamo slovo „riziko“ by som asi nepoužila v tejto súvislosti. Jediným „rizikom“, ktoré vnímam je to, že keď si bilingválnu výchovu dostatočne dobre nenaplánujete a nebudete sa držať svojej cesty do cieľa, tak výsledok bude iný, než si želáte. Riziko neskoršieho nástupu reči alebo nebodaj zaostávania vo vývoji sú mýty, ktoré dnes už jazykoví experti úspešne vyvrátili.

Je možné, aby si ode mě dítě osvojilo např. anglický jazyk i přesto, že nejsem rodilý mluvčí?

Áno, samozrejme, ide o tzv. intenčný alebo umelý bilingvizmus, pri ktorom je obzvlášť dôležité dodržavať isté zásady. Sama som mamou dcérky, s ktorou hovorím od narodenia po anglicky. Dnes je ako takmer päť ročná, bilingválna, hovorí plynule po slovensky a anglicky.

Vďaka tomu, že dieťa celý proces bilingválnej výchovy nevníma ako „učenie sa“, jedná sa o nenáročný proces – pre dieťa.

Rodič, ten musí makať :-), pokiaľ nie je “rodilý mluvčí”. Bilingválna výchova totiž nie je záležitosť dvoch – troch rokov… Skutočné výzvy prichádzajú, keď deti idú do škôlky, školy, kde je prevaha komunitného (majoritného jazyka).

 Jaké zásady je u intenčního bilingvismu nutné dodržet?

V podstate tie isté, ako u prirodzeného bilingvizmu – dostatočné vystavenie dieťaťa jazyku, vyvolať v ňom potrebu jazyk aktívne používať a plus umožniť mu počuť aj reálny prízvuk a tempo reči, pokiaľ naša reč nie je „dokonalá“.

Bilingválna výchova je vlastne akýsi beh na dlhé trate, kde sa preteká minoritný a majoritný jazyk.

Majoritný jazyk sa o svoje prežitie stará sám, ako napríklad slovenčina u mojej dcérky, počúva ju od celej rodiny a komunity, v ktorej žijeme. Na minoritný jazyk som sama, pomáham si anglickými piesňami, rozprávkami a riekankami.

Jaké potíže mohu očekávat v případě, že se rozhodnu na své dítě mluvit ne-rodným jazykem?

Že budeš musieť na sebe pracovať :-)

Nič neotestuje vašu slovnú zásobu a bdelosť v komunikácii ako zvedavé batoľa.

A tiež sa môže stať, že napriek veľkému úsiliu dieťatko bude mať pasívnu znalosť jazyka. Ale aj to je veľmi veľa! Každopádne bilingválna výchova dáva skvelý základ ďalšiemu jazykovému rozvoju a komunikačným schopnostiam.

Co by si vzkázala rodičům, kteří z nějakého důvodu chtějí vychovat dvojjazyčné dítě?

Ak sa jedná o cudzí jazyk, ktorý ovládajú a chcú, aby si ho osvojilo ich dieťa, tak to som veľký fanúšik a tlieskam. Je to náročné, ale veľmi hodnotné pre vaše dieťa. Ak ste napríklad s rodinou relokovaný do zahraničia na niekoľko rokov, nezanevrite na váš rodný jazyk, plánujte dvojjazyčnosť. Udržujte kontakt s domovom, starými rodičmi, dnes sú vďaka internetu nekonečné možnosti. Nie nadarmo sa hovorí, koľko rečí vieš, toľkokrát si človekom. A ja k tomu dodávam, že to prináša aj viac tolerancie, rozhľadenosť a komunikácia je základ úspechu každého vzťahu.

Mockrát Ti děkuji za tento velmi inspirativní rozhovor, který věřím, že podpoří chuť některých rodičů předat svým dětem cizí jazyk a zároveň jim dá jistotu v tom, že je to možné. 

Zdroj: http://martinakolmanova.cz/rozhovor-s-martinou-magic-o-magickem-bilingvismu/