Učiteľka nás požiadala o konzultáciu ohľadom sedemročného chlapca, ktorý v triede vyrušoval. Povedala, že nedokáže urobiť nič, aby chlapcovi pomohla, pretože ona pozná dôvod jeho správania. Od iných ľudí sa dozvedela, že chlapcova matka má neliečiteľný mozgový nádor.
Tiež sa nás opýtala, či je aj v takýchto prípadoch možné uplatniť na riešenie orientovaný prístup (koučovanie detí). Požiadali sme ju, aby k nám chlapca aj s niekoľkými jeho spolužiakmi pozvala. Učiteľka priviedla na konzultáciu chlapca a troch jeho priateľov.
Počas sedenia sme diskutovali o probléme rušivého správania sa v triede takými spôsobmi, ktoré boli vtipné a zábavné. Napríklad, chlapci sa dobre bavili, keď ich učiteľka predvádzala, čo považuje za rušivé správanie. Toto správanie sme nazvali „vyrušujúci duch“ a pozvali sme všetkých, aby sa zúčastnili našej diskusie, ako sa ho zbaviť. Na konci sedenia Benova kolegyňa Tapani spoločne so štyrmi chlapcami vyniesli „vyrušujúceho ducha“ (ktorého hral Ben) von z miestnosti. 
Počas sedenia sme sa nedozvedeli, ktorý zo štyroch chlapcov bol ten „vyrušujúci“, pretože nebol nikdy označený.
Všetci sa dobre pobavili a chlapci pracovali výborne ako tím.
Neskôr, keď sme po odchode chlapcov rozoberali sedenie, učiteľka prezradila našej pracovnej skupine terapeutov, ktorý z chlapcov bol „ten chlapec“.
Až v tej chvíli sme odhalili tréningovej skupine, že sme vedeli o tom, že chlapcova matka je vážne chorá.
Opýtali sme sa skupiny, či si myslia, že to, čo sme robili, bolo užitočné. Všetci v skupine súhlasili, že naša pomoc v riešení chlapcových školských problémov spočívala v tom, že sme mu umožnili nadviazať kontakt so spolužiakmi. Bol to užitočný spôsob, ako pomôcť chlapcovi zvládať lepšie jeho ťažké trápenie, ktoré zažíva v rodine.
Aj takúto formu môže mať koučovanie detí. Koučovanie pomáha nielen rodičom a učiteľom, ale predovšetkým samotným deťom. Tvoríme tak pre nich priestor, kde si môžu svoje výzvy zažiť, premyslieť a naučiť sa nové zručnosti, ktoré im pomôžu v ďalšom živote.
