Ste v tom nevinne. Neplánovali ste klamať. A predsa sa vaše dieťa drží vidiny Ježiška. Ako povedať pravdu o Ježiškovi láskyplne a rešpektujúco?

Zdá sa, že som našla tú uspokojivú odpoveď pre seba. Ak bude potrebné, tak to počas týchto Vianoc otestujem. A možno vidina Ježiška u nášho šesťročného prežije ďalšie Vianoce. Uvidíme. Inšpirujte sa a ak vám to dáva zmysel, zdieľajte ďalej.

Syn: „Ocko, myslím, že som už dosť starý na to, aby si mi povedal pravdu o Ježiškovi. Existuje?“

Otec: „Dobre, súhlasím, že si dosť starý. Ale skôr ako ti to poviem, mám na teba otázku. Vieš, „pravda“ je nebezpečný dar. Keď niečo vieš, nemôžeš to nevedieť. Ak spoznáš pravdu o Ježiškovi, už k to nebude tak ako doteraz. Všetko to zmení… Moja otázka teda znie: Si si istý, že to chceš vedieť?“

Krátka pauza…

Syn: „Áno, chcem to vedieť.“

Otec: „Dobre, poviem ti: Áno, Ježiško existuje.“

Syn: „Naozaj?“

Otec: “Áno, naozaj, ale nie je to starý pán s bradou v červenom obleku. To je to, čo hovoríme deťom. Vieš, deti sú príliš malé na to, aby pochopili skutočnú podstatu Ježiška, takže im to vysvetlíme tak, aby tomu rozumeli.

Pravda o Ježiškovi je taká, že to vôbec nie je človek; Ježiško je myšlienka. Spomeň si na všetky tie darčeky, ktoré ti Ježiško dal v priebehu rokov. Vlastne sme ich kúpili my. Sledoval som, ako ich otváraš. A vadilo mi, že si mi nepoďakoval? Samozrejme, že nie! V skutočnosti mi to urobilo veľkú radosť. Vidíš, Ježiško je MYŠLIENKA DÁVAŤ PRE DÁVANIE, bez toho, aby ste mysleli na poďakovanie alebo uznanie.

Keď som minulý týždeň videl, ako tá žena skolabovala v meste a volala o pomoc, vedel som, že sa nikdy nedozvie, že som to bol ja, kto privolal záchranku. Keď som to urobil, bol som ako Ježiško.“

Syn: „Ach.“

Otec: „Takže teraz, keď to už vieš, si toho súčasťou. Aj ty môžeš byť Ježiško. To znamená, že nikdy neprezradíš malému dieťaťu tajomstvo a musíš nám pomôcť vybrať preň darčeky. A čo je najdôležitejšie, musíš hľadať príležitosti, ako ľuďom pomôcť.“

Pomôžme niekomu tieto Vianoce a…dávajme pre dávanie a šírme lásku.

P.S.: Na to, aby sme mohli plnohodnotne dávať iným, sa potrebujeme postarať aj o seba. Srdečne ťa pozývam na 3-dennú aktiváciu nekonečnej vnútornej sily. Tento zážitok Ti prinesie posilnenie, ktoré si ešte možno ani nedokážeš predstaviť. Toto je príležitosť pre teba uvidieť sa v novom svetle. Aby si zažívala vedomie, že si správne tam, kde si, s tým s kým si a ak nie, aby si našla v sebe silu to zmeniť. A ten čas je práve teraz. Pretože tu a teraz je v skutočnosti to jediné, čo kedy budeme mať k dispozícii.

Je možné koučovanie detí? A je to vôbec žiaduce? Na výchovu prvého dieťaťa som sa necítila obzvlášť pripravená. Ako dcérka rástla, bolo zjavné, že direktívna výchova nebude fungovať. Netušila som, čo tam napasovať namiesto toho. A keďže verím, že náhody neexistujú, úplnou (ne)náhodou som sa dostala ku koučovaniu. A keď som sa v koučovaní začala vzdelávať, zmena spôsobu myslenia sa prejavila aj vo výchove. S veľmi pozitívnou odozvou aj u dcérky. Dnes mám doma deti dve. To, ako s nimi jednám nie je v pravom zmysle koučovanie detí. Znalosti koučovania mi umožňujú byť im partnerom a pátrať po ich odpovediach tam, kde príkazy nie sú nutné. A to nám otvára nádherné možnosti, ako si náš vzťah užívať.

Aby ste aj vy mali predstavu, ako také koučovanie detí v bežnom živote môže fungovať, prinášam vám jeden veľmi milý príbeh. Pochádza z pera jedného z najväčších majstrov v koučovaní – Petra Szabó, MCC. S Petrovým dovolením som ho preložila a spracovala.

Príbeh odporúčam prečítať aspoň dvakrát. Koučovacie otázky som vám zvýraznila. Tajomstvo skvelého kouča je predovšetkým v jeho schopnosti aktívne počúvať, byť prítomný a klásť silné, otvorené otázky.

Riešenie nezaujíma, ako problém vznikol.

Moja trinásťročná dcéra sa ma opýtala: „Ocko, môžeš ma koučovať?“

„Myslíš, skutočne koučovať?“, opýtal som sa s údivom.

„Hm… nedarí sa mi napredovať s mojím štvrťročným projektom…“

„V čom by som ťa mal koučovať, aby si začala napredovať?“ zaujímal som sa.

„Vieš, musíme napísať prácu o Rumunsku. Musíme to odovzdať za šesť týždňov a ja nemám ešte nič hotové. Skutočne neviem, čo písať. Na internete som nič užitočné nenašla, plus nasledujúce týždne sa toho bude tak veľa diať. Štyri testy, francúzština, matematika, dejepis a ešte aj nemčinu sa musím učiť. A taktiež  veľa anglických slovíčok sa musím učiť. No a dvadsiateho tretieho mám husľový koncert, na ktorý sa musím pripravovať…“ Po lícach jej začali stekať slzy.

„Znie to tak, že máš skutočne veľmi veľa povinností naraz.,“ poznamenal som s povzdychom. „Je mi to tak ľúto, zlatíčko, nie je to ľahké. Poďme do tvojej izby, pozrieme sa na to, čo sa dá koučovať.“

Dcéra si oprela hlavu o moje plece; ja som ju objal a spýtal som sa jej, čo je najdôležitejšie zo všetkých vecí, ktoré ju čakajú. „Vlastne, je to skutočne ten štvrťročný projekt,“ povedala. Keď sme prišli do jej izby, podala mi hromadu papierov.

Prebehol som v rýchlosti listy a opýtal som sa: „Pomôž mi pochopiť to, ako to s tým projektom máš. Povedzme, že na škále od 1 po 10. 10 znamená, že máš v ruke kompletný projekt a 1 zaznamená, že si v tejto veci ešte nič nespravila. Kde sa teraz nachádzaš?“

„Možno na trojke,“ odvetila dcéra váhavo.

„Čože? Už si na trojke?“ skríkol som prekvapene (a sotva som sa ovládol, aby som zadržal poznámku o dĺžke času, ktorý ostáva do odovzdania projektu – 6 týždňov).

„Čo si už dosiahla, že si už na 3 a nie ešte stále na 1?“

„No, vidíš tu, mám už tieto výtlačky z internetu,“ ukázala na hŕbu papierov v mojej ruke a ako som sa pozeral na papiere, ona pokračovala: “Už som hovorila so spolužiačkou, ako si rozdelíme ktorú časť, ale, zatiaľ som nenašla nič o športe.“

„OK, nemáš nič o športe zatiaľ – a čo ešte si urobila, že si už na trojke?“ „Označila som všetky strany, ktoré sú zaujímavé, zozbierala som nadpisy pre obsah, ale skutočne neviem, čo presne mám písať o rumunskej hudbe.“

„Jasné, stále tam niečo chýba. Čo ešte si urobila?“

„Nahrali sme si dokument, ktorý dávali v televízii a ešte nám ostáva vybrať vhodné scény.“

„A toto všetko pre teba znamená, že si na trojke na škále?“

„Vlastne, teraz keď nad tým premýšľam, je to skôr štvorka, pretože som už napísala aj koncept o „kultúre“ a „geografii“ do počítača.“

Po krátkej pauze sa na mňa usmiala širokým úsmevom, štuchla ma lakťom do rebier a povedala: „Ocko, ja už som na štvorke, super!“

“No, už si toho urobila veľa, aby si sa dostala na štvorku, mladá dáma.“

Dcéra sa len usmievala a usmievala, zatiaľ, čo ja som premýšľal nad mojou ďalšou bystrou koučovacou otázkou:

„Predstavme si, že spravíš ďalší pokrok a nejako sa dostaneš na 5 na škále. Podľa čoho spoznáš, že si už na 5 a nie stále na 4?“

„Jój ocko, ty a tie tvoje hlúpe koučovacie otázky. Teraz si spravím koncept o rumunskej hudbe a potom si opäť niečo vygooglim o športe. Vďaka za koučing a ahoj.“

Dcéra zmizla a to som sa len rozohrieval!

Takmer som na našu konverzáciu pozabudol, keď Anna-Júlia prišla k obedu o týždeň neskôr. So širokým úsmevom a hrdo mi oznámila, že je na sedmičke v rámci škály na tému štvrťročný projekt.

„Mimochodom, ocko, ani som nepredpokladala, že koučing tak skvelo funguje, je to fakt cool!“ poznamenala. „Dokonca som o tom povedala spolužiakom, že ma otec koučoval.“

Moje srdce kouča zaplesalo a moje otcovské srdce sa začalo topiť…

„O čom ste diskutovali s Annou-Júliou?“ zaujímala sa moja manželka, po obede, keď deti odišli.

„Pokiaľ si dobre pamätám, opýtal som sa jej len zopár škálovacích otázok. A dokonca sa mi ani nepodarilo poriadne vyjasniť si jej cieľ – vlastne sme len surfovali okolo škály a to je všetko.“

Kouč verí, že expertom na svoj život ste vy sám. Koučovacím procesom objavíte svoje vlastné odpovede.

Milí rodičia, prajem vám veľa krásnych chvíľ s vašimi deťmi. Až pocítite, že vám direktívny prístup vo výchove nefunguje, ozvite sa mi, pozdieľam s vami zásady koučovacieho prístupu. Koučovanie detí je síce ešte stále považované za novotu v našich končinách, nie je to nič nebezpečné. Jedná sa o nenásilnú formu komunikácie a spolupráce. Z vybudovaného partnerského vzťahu sa budete tešiť aj vy, aj vaše deti. Taktiež odporúčam koučovanie detských zručností, kde si môžete posilniť chýbajúcu zručnosť spolu s vašimi deťmi. Tento koncept vynikajúco funguje napríklad v škôlkach alebo školách.

Zdieľaním tohto článku podporíte moju prácu, za čo vám veľmi ďakujem.

Lindina matka sa zúčastnila seminára Koučovanie detských zručností. Keď prišla domov, povedala svojej štvorročnej dcérke o metóde Kids´ Skills a opýtala sa jej, či by ju chcela vyskúšať. Linda súhlasila, avšak nebola schopná pomenovať ihneď zručnosť, ktorú by sa chcela naučiť pomocou Kids´ Skills.

Neskôr v ten deň, keď večerala, povedala mame, že sa chce naučiť ochutnávať viac druhov jedla. Linda bola veľmi vyberavý jedák a k novým jedlám pristupovala nadmieru podozrievavo.

Pomenovanie a výhody

Linda pomenovala zručnosť, ktorú si chcela osvojiť „mňam mňam zručnosť“. Vyjadrila sa, že je to pre ňu dôležitá zručnosť, pretože si pamätala, že sa často cítila smutná, keď sa neodvážila ochutnať nejaké nové jedlo, o ktorom sa iní vyjadrili, že bolo chutné.

Sebadôvera

Linda si spomenula na zopár prípadov, kedy mala dosť odvahy, aby ochutnala niečo nové a potom zistila, že to bolo aj chutné.

Podporovatelia a pomocník z rozprávky

Za svojich podporovateľov si Linda vybrala svojich rodičov, brata a sestričku u detskej lekárky. Postavičku pomocníka si zvolila Sniffa z príbehu Moomin valley. Sniff má rád maškrty a je neustále hladný. Doma jej mamička pripravila rôzne jedlá s figúrkami z Moomin valley. Linda dostala tanier, pohár a lyžicu s obrázkami Sniffa.

Praktická časť – tréning

Linda nadšene rozprávala hosťom, ktorí navštívili ich dom, o svojej novej zručnosti. Taktiež hrdo demonštrovala, ako trénuje. Ochutnávala rôzne nové príchute, ktoré boli servírované. Dokonca požiadala rodičov, aby nakúpili v obchode potraviny, ktoré doteraz neochutnala, ako napríklad nové príchute jogurtov alebo nové ovocie.

Pripomínanie 

Aby rodičia Linde umožnili udržať si novú zručnosť, dohodli sa, že keď sa povie heslo „mňam mňam zručnosť“, bude to pre Lindu pripomienka. Linda bola veľmi motivovaná osvojiť si novú zručnosť a preukazovala odvahu pri ochutnávaní nových chutí.

Linda počas svojej cesty nemala veľké prekážky a heslo fungovalo dobre, keď sa obávala ochutnať nové jedlo. Sladké chute ochutnávala ochotnejšie. S kyslými príchuťami potrebovala viac povzbudenia. Počas doby tréningu, Linda ochutnala asi tucet nových príchutí. Hruškový jogurt, mandarínky, špenátovú polievku. Niektoré jedlá si dokonca zamilovala. Olivy, modrý syr a kapusta ostali medzi neobľúbenými, ale dokonca aj tieto Linda počas svojho tréningového obdobia niekoľkokrát ochutnala.

Oslava

Osvojovanie si novej zručnosti išlo hladko a za mesiac rodina oslavovala Lindin úspech. Zorganizovali pochúťkovú párty. Počas oslavy, Linda servírovala účastníkom (svojím podporovateľom počas tréningu) rôzne dobroty, z ktorých niektoré boli nové. Ako darček dostal každý z účastníkov obrázok od Lindy so svojou obľúbenou maškrtou.

Lindini bratia, ktorí ju podporovali, sa tiež naučili ochutnať nové a neznáme jedlá, pretože Linda ich podporovala v tom, aby to vyskúšali. Keď sa ochutnávali olivy, Linda dokonca presvedčila mamičku, aby ich tiež ochutnala. Keď ich takto spoločne ochutnali, veľa sa nasmiali nad vlastnými grimasami, ktoré sa im na tvárach ocitli.

Po tom, ako sa Linda naučila „mňam mňam zručnosť“, chcela sa učiť ďalšiu. Už v tom čase mala jasno, že ďalšia oslavná párty bude o princeznách…

Zdroj: aplikácia pre tabelty a smarfóny KIDS´ SKILLS (Ben Furman) www.kidsskills.org

Preklad: Martina Magic