Na počiatku bol sen o exotickom lete uprostred slovenskej zimy. Bláznivý sen navštíviť Afriku bez cestovky s dvomi malými deťmi. Šialenosť, možno si poviete. Lenže mojou životnou filozofiou ja nečakať na „až“. Až budú deti väčšie, až budeme mať viac peňazí, až bude dokonalá príležitosť. 

Pred rokom sme počas jarných prázdnin drkotali zubami a nadávali na mínus 17 stupňov, tento rok sme sa vyhrievali v Indickom oceáne. Hovorí sa, že žijeme len raz. Ja skôr preferujem – zomrieme len raz, žijeme každý jeden deň. Tak ho prežívajme naplno. Nie preto, že môže byť náš posledný, ale preto, lebo každý deň je dôvod na oslavu a vďačnosť.

Keď sa ma pred pol rokom môj manžel opýtal, čo si prajem na „rozlúčku s trojkou“, ako ja volám moje nadchádzajúce narodeniny – zasvietili mi oči! Obaja sme vedeli,  že nič hmotné to nebude. A tak sme začali plánovať naše leto počas slovenskej zimy.

Afrika nám prirástla k srdcu ešte keď sme spolu randili. Vtedy sme objavovali krásy južnej Afriky. Tentokrát nás pohltila predstava návštevy ostrovu Zanzibar na východe afrického kontinentu.

Na túto dovolenku som sa pripravovala takmer pol roka. Pretože som vedela, že chcem cestovať bez cestovky. Jednak preto, aby to vyšlo cenovo lepšie (nepíšem lacnejšie, aj keď aj to sa pri šťastnom zabookovaní leteniek dá) a tiež preto, aby sme cieľovú destináciu spoznali oveľa dôkladnejšie.  Keďže sme vedeli, že nám spoločnosť budú robiť naše deti vo veku 3 a 7 rokov, podriadili sme celý program im. Ako som už spomínala, kľúčom dovolenky na vlastnú päsť je dôkladné plánovanie.

Na výhodné letenky som striehla niekoľko mesiacov, ale želanú cenu som nenašla. Veľa som o ostrove čítala a tiež som sa radila s ľuďmi na internete. V dnešnej dobe sa skutočne nik s prístupom na internet nemôže sťažovať, že nevie, ako niečo vybaviť. Avšak, kto hľadá pohodlie a bezpečie komfortnej zóny, ten nech sa drží cestovnej agentúry. My sa k tomuto typu dovolenky už asi nevrátime.

Keď som sa na Zanzibare rozprávala s českým manželským párom na dôchodku, uvedomila som si, čo chcem vidieť, keď sa na sklonku života obzriem späť. Tak ako oni, tiež chcem aktívne spoznať iné krajiny, zoznamovať sa s miestnymi ľuďmi a vnímať rozdiely, ktoré naša Zem ponúka.

V cestovaní vidím paralelu s každodenným životom: Vďaka novým zážitkom, prekonávaniu mantinelov a odvážnemu konaniu rastieme.

Doma je fajn. Zbožňujem moje zažité a bezpečné hranice. Známe prostredie, predvídateľné počasie, ľahko dostupné jedlo.

A nechcem opomenúť aj zlato v podobe pitnej vody, tým sa nemôže pochváliť každá krajina. Som veľmi konzervatívna a viem to o sebe. Vedome s tým pracujem. A preto, cielene rozširujem túto (častokrát pomyselnú) bublinu, objavujem nový svet, svoje ďalšie schopnosti a aj seba-vedomie.

Aby sme si rozumeli: aktívne žiť sa dá aj v našich končinách. Na to netreba jazdiť na druhý koniec sveta. Veď aj taká nedeľná turistika v blízkom okolí bydliska má svoje čaro. Spoločným menovateľom oboch aktivít je zdvihnúť zadok a vstať z gauča. Prestať sa vyhovárať, že sme unavení z práce, že potrebujeme dokončiť domáce práce alebo nemáme čas či peniaze.

Čo mi priniesla táto exotická dovolenka bez cestovky?

 podrobné spoznanie dovolenkovej destinácie. (Miestni sa ma často s údivom pýtali, či som na Zanzibare už bola, keď tak dobre ovládam, čo sa kde nachádza. V rámci prípravy som si kreslila aj do mapy, kde sú lokality, ktoré navštívime, ako dlho budú trvať presuny a pod. Veľmi mi pomohli aj informácie z e-booku o Zanzibare z blogu „Cestuj s deťmi“.)

 rozlúčili sme sa s nudou, ktorá nás v rezorte zvykla prepadnúť už po pár dňoch, hoci deti boli stále šťastné, že majú bazén. Prvú zastávku v Makunduchi, kde sme bývali v hoteli na pláži, sme vymenili po 4 dňoch za apartmán v Kiwengve, kde sme boli ubytovaní 6 dní. Výlety sme si naplánovali ešte z domu a na mieste sme striedali aktívne dni s leňošením na pláži.

 spoznali sme miestnych ľudí a ich zvyklosti: vďaka znalosti angličtiny sme sa dohovorili s miestnymi. Naše deti sú aj v tomto skvelé špongie, pretože s nimi odmalička rozprávam po anglicky, na dovolenkách v zahraničí sa osmelia a tiež pochopia, že „tou inou rečou“ rozpráva aj niekto iný okrem maminky… 😊

 cestovanie mi prináša úžasné nové poznatky: nielen o nových miestach, ale aj o mne samej. Až keď vystúpim  z každodenného vlaku zhonu, až vtedy sa viem utíšiť a naplno sprítomniť. V tomto mi cestovanie poskytuje jedinečnú psychohygienu. Veľmi pomáha, keď to spojím aj s digitálnym detoxom, silno odporúčam.

 prekážky a nepohodlie ma opäť prinútili rozšíriť svoju zónu komfortu. Túto stránku taktiež vedome rozvíjam u mojich detí. Na našich cestách po Zanzibare sme občas mali aj situácie, kedy sme museli starostlivo plánovať množstvo vody a jedla, pretože najbližší obchod bol dosť ďaleko. Pôvodne som si predstavovala, že druhá lokalita bude viac zaľudnená a obchody na každom kroku. V tomto som sa poučila a nabudúce preverím aj tento aspekt pred príchodom na miesto.

 žiť ekologicky je náročné, ak trpíte núdzou o pitnú vodu a základné potraviny. Množstvo plastu a odpadkov na Zanzibare je ohromné. Bola som zhrozená, keď som mimo rezortov videla krutú realitu. A za túto sú zodpovední prevažne domáci. Zrejme je to pochopiteľné, keď pitnú vodu kupujú v plaste a mnohí nevedia, čo je to tečúca voda z kohútika. Ekologické povedomie by sme u nich márne hľadali. Smieme si uvedomiť, že nezodpovedáme za stav pláží alebo hôr, na ktoré nemáme dosah. Ovplyvňujme to, čo zmeniť dokážeme. Tu slamka, tam jednorazový pohár na kávu alebo vlhčené utierky. Každý by mal prispieť tak, ako najlepšie vie. Na obranu domorodcov na Zanzibare len dodám, že sú to predovšetým farmári, naučení pestovať svoje potraviny.

Ako sa vám páči moje svedectvo o cestovaní na Zanzibar? Zažili ste aj vy vzrušujúcu cestu na vlastnú päsť? Ako ste to zvládli?

  Veľa inšpirujúcich zážikov želá