Minule som dostala od známej radu a dám ruku do ohňa, že ju dávala s tým najlepším úmyslom. Moja vnútorná reakcia, na jej pozitívnu spätnú väzbu a následné rady, ma zaskočila. Chvíľu som vnímala, aké procesy to vo mne spustilo a prečo už zopár rokov preferujem iný spôsob komunikácie.

Z psychologického hľadiska sa na tento fenomén môžeme pozrieť z niekoľkých uhlov. Rada, o ktorú človek neprosil, aj keď je v podstate pozitívna a vychádza zo snahy pomôcť, môže mať na príjemcu úplne iný dopad, než zamýšľame.

1. Strata kontroly a autonómie

Keď niekto dá radu, ktorá nie je vyžiadaná, môže to človeku pripadať ako narušenie jeho autonómie. Na podvedomej úrovni môže cítiť, že mu niekto zasahuje do rozhodovania alebo že jeho vlastný úsudok nebol dostatočný. Tento pocit môže byť nepríjemný, pretože každý z nás chce mať kontrolu nad svojimi rozhodnutiami a smerovaním. Rada, ktorú dáme bez predošlého ujasnenia, môže naraziť na túto citlivú oblasť a vyvolať pocit neuznania vlastných schopností.

2. Nedostatok rešpektu k vlastnému procesu

   

Každý z nás má svoj vlastný spôsob, ako sa rozhoduje a ako pristupuje k problémom. Keď niekto dá radu bez toho, aby sa najprv spýtal, či je to niečo, čo človek naozaj potrebuje, môže to byť vnímané ako nerešpektovanie tohto osobného procesu. To, čo môže byť pre niekoho zdanlivo dobrým nápadom, môže vyvolať u druhého pocit, že jeho cesta nebola dostatočne pochopená alebo rešpektovaná.

3.  Pocit tlaku a zodpovednosti

Niektoré rady, aj keď sú dobre myslené, môžu spôsobiť, že sa príjemca cíti pod tlakom, aby ich implementoval. Psychológovia hovoria, že ak niečo robíme len preto, že to niekto iný odporúča, môže klesať naša motivácia. Naviac sa cítime akoby zodpovední voči tomu, kto nám radu poskytol. Tento tlak môže spôsobiť, že človek začne pochybovať o vlastných rozhodnutiach. Pocit, že sme povinní robiť veci tak, ako to niekto iný vidí, nenapĺňa radosťou asi nikoho z nás.

4. Neúmyselný zásah do vzťahu

V našej kultúre sa často stretávame s tým, že sa druhým radí. Je fajn si uvedomiť, že to niekedy môže naraziť na osobné hranice. Môže sa vynoriť pocit, že sa druhý cíti podceňovaný alebo že sa mu „kecá do života“. Takáto interakcia, hoci môže byť neúmyselná, môže oslabiť vzťah, pretože sa naruší pocit partnerskej komunikácie a nastáva asymetria – jedna strana poskytuje, druhá nevedome prijíma niečo, čo nemusí chcieť.

5. Dôležitosť rešpektovania hraníc

Keď dostaneme radu, o ktorú sme nežiadali, je to akoby niekto bez pýtania vnikol do našich myšlienok a rozhodnutí. Naopak, ak by nás niekto najprv požiadal o názor, otvorilo by to priestor na rešpekt a vzájomnú diskusiu. Z psychologického pohľadu to znamená, že rešpekt voči osobným hraniciam a procesom je kľúčový pre udržanie zdravých vzťahov a pocitu komfortu.

Ako sa vyhnúť nevyžiadanej rade?

Veľa sa pýtajte. Aký máš zámer? Čo si už vyskúšal? Ako ti to funguje? Čo vlastne chceš? Čo je na tom pre teba dôležité? Čím širšia a otvorenejšia otázka, tým väčšia šanca, že prebudíte novú inšpiráciu. Tieto otázky môžu v druhých posilniť aj ich vnútornú motiváciu a ďaleko väčšiu zaangažovanosť, než nevyžiadané rady. Ak nerozumiete, čo človek rieši, požiadajte ho jednoduchým a rešpektujúcim spôsobom: Povedz mi o tom viac.

Je zrejmé, že druhých tak ľahko nezmeníme a tak ponúkam zamyslenie s nasledujúcimi otázkami pre tých z vás, ktorí chcú ísť príkladom a posilniť svoju partnerskú komunikáciu:

• Akú inšpiráciu si dostal/a z tohto článku a čo plánuješ zmeniť vo svojej komunikácii?
• Rozumiem Ti, že preklopenie sa z direktívnej komunikácie, v ktorej si vyrástol/a, do tej partnerskej  môže byť náročné – čo už teraz máš, o čo sa u seba vieš oprieť a čo ti funguje?
• Akú pripomienku si vytvoríš v mysli, aby si nabudúce mal/a na pamäti, čo môže nevyžiadaná rada vyvolať?

Mám pre teba aj jedno veľmi osobné pozvanie. Partnerskú komunikáciu charakterizuje najmä kladenie otvorených inšpirujúcich otázok, aktívne počúvanie, práca s tichom a riadenie zodpovednosti. A práve tieto a mnohé ďalšie aspekty transformačných rozhovorov trénujeme od prvého dňa na kurze koučingu holistický kouč 69. Ak ťa to volá, práve je otvorené prihlasovanie do ďalšieho behu tohto akreditovaného kurzu, ktorý mení životy.

Ste v tom nevinne. Neplánovali ste klamať. A predsa sa vaše dieťa drží vidiny Ježiška. Ako povedať pravdu o Ježiškovi láskyplne a rešpektujúco?

Zdá sa, že som našla tú uspokojivú odpoveď pre seba. Ak bude potrebné, tak to počas týchto Vianoc otestujem. A možno vidina Ježiška u nášho šesťročného prežije ďalšie Vianoce. Uvidíme. Inšpirujte sa a ak vám to dáva zmysel, zdieľajte ďalej.

Syn: „Ocko, myslím, že som už dosť starý na to, aby si mi povedal pravdu o Ježiškovi. Existuje?“

Otec: „Dobre, súhlasím, že si dosť starý. Ale skôr ako ti to poviem, mám na teba otázku. Vieš, „pravda“ je nebezpečný dar. Keď niečo vieš, nemôžeš to nevedieť. Ak spoznáš pravdu o Ježiškovi, už k to nebude tak ako doteraz. Všetko to zmení… Moja otázka teda znie: Si si istý, že to chceš vedieť?“

Krátka pauza…

Syn: „Áno, chcem to vedieť.“

Otec: „Dobre, poviem ti: Áno, Ježiško existuje.“

Syn: „Naozaj?“

Otec: “Áno, naozaj, ale nie je to starý pán s bradou v červenom obleku. To je to, čo hovoríme deťom. Vieš, deti sú príliš malé na to, aby pochopili skutočnú podstatu Ježiška, takže im to vysvetlíme tak, aby tomu rozumeli.

Pravda o Ježiškovi je taká, že to vôbec nie je človek; Ježiško je myšlienka. Spomeň si na všetky tie darčeky, ktoré ti Ježiško dal v priebehu rokov. Vlastne sme ich kúpili my. Sledoval som, ako ich otváraš. A vadilo mi, že si mi nepoďakoval? Samozrejme, že nie! V skutočnosti mi to urobilo veľkú radosť. Vidíš, Ježiško je MYŠLIENKA DÁVAŤ PRE DÁVANIE, bez toho, aby ste mysleli na poďakovanie alebo uznanie.

Keď som minulý týždeň videl, ako tá žena skolabovala v meste a volala o pomoc, vedel som, že sa nikdy nedozvie, že som to bol ja, kto privolal záchranku. Keď som to urobil, bol som ako Ježiško.“

Syn: „Ach.“

Otec: „Takže teraz, keď to už vieš, si toho súčasťou. Aj ty môžeš byť Ježiško. To znamená, že nikdy neprezradíš malému dieťaťu tajomstvo a musíš nám pomôcť vybrať preň darčeky. A čo je najdôležitejšie, musíš hľadať príležitosti, ako ľuďom pomôcť.“

Pomôžme niekomu tieto Vianoce a…dávajme pre dávanie a šírme lásku.

P.S.: Na to, aby sme mohli plnohodnotne dávať iným, sa potrebujeme postarať aj o seba. Srdečne ťa pozývam na 3-dennú aktiváciu nekonečnej vnútornej sily. Tento zážitok Ti prinesie posilnenie, ktoré si ešte možno ani nedokážeš predstaviť. Toto je príležitosť pre teba uvidieť sa v novom svetle. Aby si zažívala vedomie, že si správne tam, kde si, s tým s kým si a ak nie, aby si našla v sebe silu to zmeniť. A ten čas je práve teraz. Pretože tu a teraz je v skutočnosti to jediné, čo kedy budeme mať k dispozícii.

Sebavedomie je veľmi slabý ukazovateľ úspechu

V rámci mojej osemročnej koučovacej a lektorskej praxe som sa pýtala stoviek žien, po čom túžia a v drvivej väčšine prípadov ich odpoveď bola: sebavedomie. Veriť, že som dosť … (dobrá, múdra, vnímavá mama, úspešná podnikateľka, atď.)

Koučovala som úžasné ženy, ktoré obdivuhodne zvládajú výzvy života, choroby detí, náročné vzťahy v rodine, traumy z detstva, žonglujú pracovné povinnosti s rodinným životom, majú veľké sny a ambície byť tou najlepšou verziou samej seba. Mnohým z nich chýba sebavedomie aspoň v jednej oblasti života.

Talentované a neisté celebrity

Meryl Streep je často opisovaná ako najlepšia herečka svojej generácie. Dostala rekordných 21 nominácií na cenu Filmovej akadémie a vyhrala tri. Získala 32 nominácií na Zlatý Glóbus a vyhrala osem.

Meryl raz povedala: „Mám rôzne stupne sebavedomia a nenávisti voči sebe… Dokážem mať otrasný deň, kde pochybujem o svojom talente… Alebo že som nudná a že ostatní zistia, že medzi hercami nemám čo robiť.“

Taylor Swift predala cez 200 miliónov albumov po celom svete. Je jednou z najpredávanejších speváčok všetkých čias. 11 cien Grammy, 29 hudobných cien Billboard a 58 Guinesových rekordov.

Mám príšerne dlhý zoznam strachov…

Taylor raz povedala: „Pochybujem o sebe asi tak 400 tisíc krát za 10 minút. Mám príšerne dlhý zoznam strachov… vrátane toho, že sa ľuďom zunujem.“

Will Smith povedal: „Ja o sebe pochybujem každý jeden deň. Čo ľudia vnímajú ako moje sebavedomie je v podstate moja reakcia na strach.“

Autor životopisu o Johnovi Lennonovi Larry Kane napísal: „Ľudia by boli prekvapení, keby vedeli, aký neistý bol John Lennon. Počas celého života, dokonca počas najväčšej slávy Beatles, mal slabé sebavedomie, napriek tomu, že vyžaroval sebaistotu.“

Sebavedomie je výsledok, nie požiadavka 

Sebavedomie nie je požiadavka na dosiahnutie cieľa, sebavedomie je výsledkom. A často to je veľmi pominuteľný výsledok. Ako raz povedal Erich Fromm:

Našou úlohou, ktorú musíme zvládnuť nie je to, aby sme boli sebaistí, ale aby sme sa naučili prijať našu neistotu.

A na tejto ceste sme spolu, aj Ty, aj ja.

Mojimi klientami sú neisté a zároveň talentované a úspešné ženy. Ženy, ktorých DNA má zakódované zlepšovanie sa a prácu na sebe. Ženy, ktoré sa často ženú za svojim cieľom, aby si po jeho dosiahnutí dali ďalšiu métu… Sú to ženy, ktoré majú drive dosahovať výsledky dúfajúc, že potom získajú pocit dostatočnosti a spokojnosti samej so sebou.

A ako vieme, ten moment málokedy nastane a preto sa tieto ženy neprestávajú snažiť.

Toto nastavenie mysle je užitočné pre ľudí okolo nich – zamestnávateľa, rodinných členov, ich domácnosť,… Často ich okolie vníma ako dokonalú ženu, matku, podnikateľku.

Pre danú ženu je to veľmi nezdravé nastavenie, za to v spoločnosti sú tieto ženy a ich upratané domácnosti a životy stále glorifikované. Napriek tomu, že na ceste k dokonalosti často vyhoria…

Znie Ti to povedome?

Tieto skúsenosti rozhodne nie sú doménou iba žien „tam vonku“. Mnoho úspešných žien má toto utajené nastavenie mysle.

Viem o tom svoje. Som jedna z nich…

3 spôsoby, ako pracovať s vnútornými pochybnosťami

1. Oceň samú seba.

Nečakaj, kým to urobia iní. Začni každý deň vetou pri pohľade do zrkadla: „Som na seba hrdá. Verím si. Ja som, to stačí.“ Začni každý deň predstavou, že máš všetko ocenenie a uznanie, po ktorých tajne túžiš. Predstavuj si, že to máš predtým, než začneš deň. Sebavedomie je výsledkom, nie požiadavkou.

2. Definuj, ako vyzerá úspech podľa teba, nie podľa iných ľudí.

Vytvor si svoje metriky úspechu, ktoré tebe pomôžu. Vytvor si zoznam „Viem, že som úspešná, keď…“. Zoznam môjho úspešného dňa obsahuje položky ako: „Môj život je jednoduchý, zábavný, prežitý v láske a pohode. Cítim sa plná energie, v zdraví a sile. Žijem v časovej a finančnej hojnosti, našla som si nedelený čas na obe deti, atď.“

Odporúčam vyhnúť sa negatívnej formulácii, aj keď sa ti to žiada: nebolí ma hlava, nie som unavená, atď.

3. Oslavuj svoje úspechy.

Ako sa hovorí – nie je to samochvála, ak si to dosiahla. Spomínam si na časy, kedy som po školení 10 ľudí dostala 9 pozitívnych spätných väzieb a 1 neutrálnu, prípadne s návrhom na zlepšenie. Bola som taká zahľadená na tú jednu „negatívnu“ spätnú väzbu, že som sa obrala o radosť z dobre vykonanej práce. Umárala som sa tým, čo som mohla urobiť lepšie.

Neistí ľudia, ktorí dosahujú lepšie výsledky, majú tendenciu rýchlo zavrhnúť svoje úspechy skôr, ako nastavia laťku ešte vyššie. Neustále sa pozerajú na horizont namiesto do spätného zrkadla. Robí to z nich vizionárov. A v nadmernom množstve je to škodlivé.

Keď si niečo dosiahla alebo prekonala výzvu, venuj sa chvíľu oslave. Nájdi si blízku osobu, s ktorou to osláviš – a nadýchni sa (alebo si zober čas na relax), než začneš makať na ďalších výsledkoch.

Čo s Tebou najviac zarezonovalo v tomto článku? Ako toto uvedomenie zavedieš do svojho života?

Máš na to!

S láskou,

P.S.1: Ak sa chceš raz a navždy postaviť svojim vnútorným pochybnostiam, spoznať svojho vnútorného kritika, ponúkam Ti riešenie: zážitkový webinár (Nie) Som dosť dobrá. Vďaka zážitkovým cvičeniam objavíš, čo ovláda Tvoju myseľ, keď máš pochybnosti a vedie Ťa to k nečinnosti a obavám.  Naučím Ťa zastaviť vnútorného kritika a pokoriť imposter syndróm.

P.S.2: Ak túžiš hlbšie porozumieť fungovaniu svojej mysli, ako Ťa sabotuje a ovláda aj tam, kde by si si mohla zvoliť lásku, flow či radosť, pozývam Ťa do skupinového koučovacieho programu Ovládni svoju myseľ. Zažiješ zmenu k lepšiemu na úrovni vzťahov, budeš mať viac energie a nadšenia, budeš vedieť, ako zastaviť výbuchy emócií, ktoré Ti neslúžia… Janka a ďalšie ženy Ti prezradia, ako program zmenil ich životy. Preskúmať informácie o programe môžeš tu.

P.S.3: Inšpirácia pre článok pochádza z dielne RL.

„Tak ty máš guráž učiť ostatné mamy ako vychovať pozitívne dieťa? Pozri sa na seba, častokrát to nezvládaš s vlastnou dcérou, mala by si robiť to, čo kážeš, nemyslíš?“

Pred piatimi rokmi som vytvorila kurz pre matky, kde som ich učila ako vychovávať  dieťa s použitím pozitívnych komunikačných techník. Okrem komunikácie ide mamičkám aj o to, ako posilniť svoje sebavedomie. Moje metódy pomohli desiatkam žien (a prišli aj oteckovia) . Paradoxne vo svojom osobnom živote som často strácala nervy a nekontrolovala sa. Vždy to začalo známym vnútorným hlasom.

Zo začiatku to bol taký tichý hlas, že som ho takmer ani nevnímala. Posudzovala som svoje schopnosti ako matka, obávala som sa straty kontroly a ustavične som hľadala chyby vo mne alebo iných.

Nebezpečné myšlienky, ktoré sa prehrávajú v skrytej časti našej mysle

Považujem sa za pomerne sebavedomého človeka. Pochybovať sama o sebe? To sa ma netýka, myslela som si. Keď som sa začala venovať štúdiu ľudskej mysle dôkladnejšie, zistila som, že na počiatku každého nášho zlyhania stojí naša myseľ.

V.Ž.D.Y.

Neočakávaj, že na teba budú pochybovačné myšlienky kričať – objavia sa automaticky. Najmä vtedy, keď veci neidú podľa tvojich predstáv.

Za celé roky venované koučingu a lektorovaniu som sa nestretla s človekom, ktorý by nebol ovplyvnený neustálymi pochybnosťami o sebe. Veľa z nás si to na začiatku neuvedomovalo.

Pochybnosti o sebe sú našim súkromným nepriateľom číslo 1.

Ovplyvňuje to naše zdravie, úspech a šťastie viac ako iní nepriatelia zo sveta okolo nás. Sila pochybností je obrovská, keďže je veľmi dobre schovaná a pre niektorých dokonca neviditeľná.

Pochybnosti o sebe môžu mať rôzny prejav:

– niektorí to cítia ako neschopnosť sa pohnúť vpred a prokrastinujú,

– iné sliedia za svojimi deťmi, lebo sa boja, že sa im výchova vymkne spod rúk,

– zrýchlený dych a stres akonáhle sa vyskytne prekážka,

– jedna z mojich priateliek má tendenciu uprednostňovať iných na svoj úkor,

– moja klientka nedokáže oddychovať, lebo ju ženie vpred túžba po dokonalosti, atď.

Vnútorná neistota je neviditeľná sila, ktorá stavia stenu medzi nás a naše sny.

Myšlienky pochybností sa rodia v našom plazom mozgu

Keď toto všetko vieme, prečo ich stále počúvame? Ako posilniť naše sebavedomie a prestať veriť tomu, čo nám znie v hlave? Tieto pocity pochybností pramenia v našom plazom mozgu. Je to najstaršia časť mozgu a jeho základnou funkciou je ochrániť nás počas toho, keď nám hrozí nebezpečenstvo. Vďaka týmto automatickým programom prežili naši predkovia. Aj dnes, keď horí dom, nie je čas na rozmýšľanie, potrebujeme konať rýchlo – automaticky hasiť alebo volať požiarnikov.

Ak neprevezmeme nad našou mysľou kontrolu, budeme riadení autopilotom

V dnešnej dobe na nás nečíha za každým rohom lev, však? Prečo teda reagujeme v zdanlivo bezpečných situáciách agresiou, útekom alebo tým, že „zamrzneme“ a nedokážeme sa pohnúť z miesta a prokrastinujeme? Aké by to bolo úžasné, keby sme konečne dokázali vymeniť stres či úzkosť za život plný ľahkosti a radosti!

Chceli by ste mať v situáciách s deťmi alebo náročnými kolegami či šéfom odstup? Možnosť vybrať si svoju reakciu tak, aby ste sa v tom cítili fajn?

Náš „plazí mozog“ nás však stále riadi a ak sa nenaučíme ovládať my jeho, bude aj naďalej fungovať automaticky.

Ak sa rozhodneš vziať svoj život (rozumej myseľ) do rúk, pomôže Ti v tom môj bezplatný webinár. Naučím Ťa, ako ovládať svoju myseľ tak, aby si aj v tej najnáročnejšej chvíli videla jasno a s odstupom. Vďaka technikám, ktoré sa naučíš, budeš mať praktický návod, ako posilniť sebavedomie.

Zároveň tu mám jednu (možno pre niekoho) krutú pravdu: Hlas našich pochybností nikdy nezmizne.

Dobrá správa je, že bolo vedecky dokázané, že môžeme znížiť jeho silu, ak budeme na sebe pracovať. A čo je ešte dôležitejšie – akonáhle sa objaví, budeme na to v predstihu pripravení.

Ako posilniť sebavedomie a oslabiť vnútorného kritika?

Celé kúzlo sa skrýva v našej mysli:

1. Rozpoznaj škodlivú myšlienku a hneď ju zastav. Toto vyžaduje istú všímavosť a majstrovstvo – je to schopnosť, ktorá sa dá trénovať a s dostatočnou praxou zveľadiť. Náš mozog je vo svojej podstate tiež sval a potrebujeme ho posilňovať – naučiť – ako sa správať a slúžiť nám. (ak s tým potrebuješ pomôcť, prihlás sa na môj bezplatný tréning, kde Ťa to naučím)

2. Pomenuj myšlienku – oslab jej silu:

„Hej, pochybnosť. Čakala som, že sa dnes ozveš, čo máš pre mňa? Tak ty tvrdíš, že to nedokážem? Že som slaboch?“

„ Vitaj späť! Už som ťa čakala.“ (Veľmi nápomocné je oslovenie pochybností vtipným spôsobom alebo jej môžeš dať vhodné meno – moja klientka tejto svoj hlas víta: „Aďuška, toto ti veľmi nevyšlo, riadne si to dobabrala.“)

3. Sústreď sa na tu a teraz.

Použitím svojich zmyslov ostaneš v prítomnej chvíli a odstavíš svoj mozog naprogramovaný na prežitie. Stres, strach či pocity viny zažívame, keď sme pozornosťou v minulosti (čo sa stalo alebo nestalo) alebo v budúcnosti (obávame sa, či to zvládneme, ako to dopadne a pod.). V prítomnosti neexistuje stres ani obava. Je iba tu a teraz.

Ako vypnúť prúd neužitočných myšlienok?

Sústreď sa na nejaký fyzický vnem alebo svoj dych najmenej 10 sekúnd (to sú zhruba 3 nádychy, pri náročnejších chvíľach to môže trvať 2-5 minút). Môžeš si zvoliť napr. dotyk. Alebo sa vedome sústreď na zvuky – označ tie najvzdialenejšie a potom aj najbližšie, čo počuješ. Zakotviť pozornosť na dych je ukľudňujúce samo o sebe a tiež to preruší tok pochybovačných myšlienok.

4. Spýtaj sa čo by bola lepšia myšlienka v danom okamihu. A zvoľ si užitočnejšiu reakciu. Teraz to už pôjde, keď si prikázala „vystúpiť“ svojej mysli zo stavu ohrozenia (deaktivovala si plazí mozog).

Aká by bola Tvoja reakcia, keby si mala sebavedomie ako niekto, koho obdivuješ? Čo by bolo v tvojom živote inak, nebyť pochybností?

Radosť, kreativita alebo flow žijú v mozgu zameranom na prosperitu. To je odlišná časť mozgu od toho, ktorý nás chráni pred nebezpečenstvom. Vďaka „prepnutiu“ medzi dvomi časťami mozgu dostaneme prístup k užitočným zdrojom, napr. k schopnosti bádať, inovovať, aktivovať či navigovať. Cvičenia, kedy sa sústredíme na tu a teraz vytvárajú  v mozgu nové nervové dráhy, ktorá sa posilňujú opakovaným cvičením.

Opakované posilňovanie mentálnych svalov dosahuje udržateľné výsledky

I keď tento proces znie jednoducho, nie je ľahké všimnúť si škodlivú myšlienku a pomenovať ju. Ak chceme vypnúť autopilota, potrebujeme to precvičovať. Opakované posilňovanie mentálnych svalov dosahuje udržateľné výsledky.

Ten istý princíp platí pri športovaní: neočakávaš vypracovanie tehličiek na bruchu a silných svalov chrbta len čítaním, však?

AKČNÝ KROK:

Pripravujem *bezplatný* webinár, kde objavíš, ako nás myseľ každú chvíľu sabotuje a čo robiť, aby sme zastavili tok neužitočných myšlienok a zlepšili si náladu, produktivitu a tiež vzťahy. Prihlás sa tu.

Teším sa na Teba,

P.S.: Keď naše pochybnosti kričia „neskôr“ stane sa z toho „nikdy“. Tak načo čakať? Zaregistruj sa na bezplatný tréning ešte dnes. Ak Ti nebude vyhovovať termín, pošlem Ti záznam.

P.S.2: Počas písania tohto článku som strávila asi 25 minút pri posilňovacích cvičeniach, akonáhle som si všimla, že pochybnosť na mňa útočí… Niekoho zastavia myšlienky „Nie je to dosť dobré“, „Koho to zaujíma, čo píšeš?“ a pod. Na tieto zradné myšlienky mojej mysle odpovedám: Ak to pomôže jednému človeku, tak moja práca má zmysel. A to je aj bod, kedy moje pochybovačné ja stíchne a ja môžem v kľude pokračovať.

Alica je aktívna žena. Keď sa nevenuje svojmu podnikaniu, trávi čas s rodinou, stará sa o seba, zveľaďuje byt a občas aj napečie. Jej zoznam úloh na deň má minimálne 20 položiek. Napĺňa ju to hrdosťou, že je zaneprázdnená. Menej šťastná je z toho, keď jej neustále vyzváňa mobil a v podstate žiadnu úlohu nedokončí celú.

Než sme sa s Alicou stali priateľkami, pozorovala som jej život z väčšej vzdialenosti. Zvykli sme sa stretnúť na rovnakých miestach, začali sme sa zdraviť, neskôr rozprávať. Zistila som, že máme deti v rovnakom veku a podobný životný štýl. Alica sa mi vždy javila ako v behu. Neustále sa za niečím naháňala a z jej slov som vnímala:

Nemám čas! Nestíham!

Túto odpoveď dostávam v dnešnej dobe v 99,9 percentách prípadov, keď sa ľudí pýtam, ako sa majú. Je to pasca, do ktorej môže ktokoľvek z nás  spadnúť. Poznáš nasledovné myšlienky a lietajú aj v Tvojej mysli?

1. Musím všetko stihnúť.

Nie, nemusíš. Ani dokončiť to všetko nemusíš. Je oveľa produktívnejšie prestať s danou činnosťou aj po tom, ako ju začneš, keď ju vyhodnotíš ako zbytočnú. Ktorú úlohu zo zoznamu  teda vynechať? V tom Ti pomôže krátke cvičenie „Audit úloh a času“.

2. Chcem mať prázdny zoznam úloh.

Ak si akčná žena, mysľou nastavená na rast a zlepšovanie sa, rozlúč sa s predstavou, že budeš mať „hotovo“. Cieľová destinácia je posledný deň nášho života. To je koniec. A do toho momentu je aj zoznam úloh súčasťou našej cesty. Na tréningu „Nadčasový time management na mieru“ učím účastníkov ako a kvôli čomu je skvelé mať na deň vybratú len jednu jedinú úlohu. Znie Ti to ako sci-fi? Dá sa to, je to iba o nastavení našej mysle a pozornosti.

3. Nemám na nič čas.

Keď si túto vetu neustále opakuješ, po čase tomu uveríš. Náš mozog nedokáže rozlíšiť medzi realitou a fantáziou. Ak si nedáš tú námahu zastaviť sa a otestovať iný spôsob fungovania, je to istá forma lenivosti. Ľudia majú pohodlnosť zrejme v génoch. Radšej budú naháňať svoj chvost a sťažovať sa, koľko toho majú na práci. Pretože to poznajú, to je ich zóna komfortu. Ktovie, čo ich čaká, keď sa zastavia a prehodnotia svoje úlohy?!

Poznáš vyššie uvedené tvrdenia? Nachádzaš sa v nich? Tak sa zastav a venuj si 5 minút času a odpovedz si (najlepšie staré dobré pero a papier):

Kým by si bola, bez myšlienky „Nemám čas, nestíham“?

Kvôli čomu stojí za to opustiť takúto stresovú situáciu?

Akú najdôležitejšiu vec potrebuješ zmeniť vo svojom time managemente?

Napíš mi Tvoje odpovede na mm@martinamagic.sk. Odpovedám na každý e-mail. Keď potrebuješ objaviť viac spôsobov ako skrotiť svoj čas a úlohy, stiahni si jednoduché cvičenie „Audit úloh a času“. Zapíšeš sa tak do mojej databázy a dostaneš prístup k hodnotnému obsahu, ktorý nezdieľam nikde inde.

A nezabudni: spomaľ, aby si mohla zrýchliť!

P.S.: A čo Alica? Nedá si povedať a odmieta sa zastaviť. Nebuď ako Alica, sleduj vedome, čo Ti život prináša. Niekedy je to mierne poklepanie po ramene vo forme stuhnutého svalu. Inokedy sa staneš svedkom konverzácie o skvelej stratégii, ktorú niekto využíva pri plánovaní dňa. To nie sú náhody, to nám život dáva šancu na zmenu, ktorú potrebujeme.

Je možné koučovanie detí? A je to vôbec žiaduce? Na výchovu prvého dieťaťa som sa necítila obzvlášť pripravená. Ako dcérka rástla, bolo zjavné, že direktívna výchova nebude fungovať. Netušila som, čo tam napasovať namiesto toho. A keďže verím, že náhody neexistujú, úplnou (ne)náhodou som sa dostala ku koučovaniu. A keď som sa v koučovaní začala vzdelávať, zmena spôsobu myslenia sa prejavila aj vo výchove. S veľmi pozitívnou odozvou aj u dcérky. Dnes mám doma deti dve. To, ako s nimi jednám nie je v pravom zmysle koučovanie detí. Znalosti koučovania mi umožňujú byť im partnerom a pátrať po ich odpovediach tam, kde príkazy nie sú nutné. A to nám otvára nádherné možnosti, ako si náš vzťah užívať.

Aby ste aj vy mali predstavu, ako také koučovanie detí v bežnom živote môže fungovať, prinášam vám jeden veľmi milý príbeh. Pochádza z pera jedného z najväčších majstrov v koučovaní – Petra Szabó, MCC. S Petrovým dovolením som ho preložila a spracovala.

Príbeh odporúčam prečítať aspoň dvakrát. Koučovacie otázky som vám zvýraznila. Tajomstvo skvelého kouča je predovšetkým v jeho schopnosti aktívne počúvať, byť prítomný a klásť silné, otvorené otázky.

Riešenie nezaujíma, ako problém vznikol.

Moja trinásťročná dcéra sa ma opýtala: „Ocko, môžeš ma koučovať?“

„Myslíš, skutočne koučovať?“, opýtal som sa s údivom.

„Hm… nedarí sa mi napredovať s mojím štvrťročným projektom…“

„V čom by som ťa mal koučovať, aby si začala napredovať?“ zaujímal som sa.

„Vieš, musíme napísať prácu o Rumunsku. Musíme to odovzdať za šesť týždňov a ja nemám ešte nič hotové. Skutočne neviem, čo písať. Na internete som nič užitočné nenašla, plus nasledujúce týždne sa toho bude tak veľa diať. Štyri testy, francúzština, matematika, dejepis a ešte aj nemčinu sa musím učiť. A taktiež  veľa anglických slovíčok sa musím učiť. No a dvadsiateho tretieho mám husľový koncert, na ktorý sa musím pripravovať…“ Po lícach jej začali stekať slzy.

„Znie to tak, že máš skutočne veľmi veľa povinností naraz.,“ poznamenal som s povzdychom. „Je mi to tak ľúto, zlatíčko, nie je to ľahké. Poďme do tvojej izby, pozrieme sa na to, čo sa dá koučovať.“

Dcéra si oprela hlavu o moje plece; ja som ju objal a spýtal som sa jej, čo je najdôležitejšie zo všetkých vecí, ktoré ju čakajú. „Vlastne, je to skutočne ten štvrťročný projekt,“ povedala. Keď sme prišli do jej izby, podala mi hromadu papierov.

Prebehol som v rýchlosti listy a opýtal som sa: „Pomôž mi pochopiť to, ako to s tým projektom máš. Povedzme, že na škále od 1 po 10. 10 znamená, že máš v ruke kompletný projekt a 1 zaznamená, že si v tejto veci ešte nič nespravila. Kde sa teraz nachádzaš?“

„Možno na trojke,“ odvetila dcéra váhavo.

„Čože? Už si na trojke?“ skríkol som prekvapene (a sotva som sa ovládol, aby som zadržal poznámku o dĺžke času, ktorý ostáva do odovzdania projektu – 6 týždňov).

„Čo si už dosiahla, že si už na 3 a nie ešte stále na 1?“

„No, vidíš tu, mám už tieto výtlačky z internetu,“ ukázala na hŕbu papierov v mojej ruke a ako som sa pozeral na papiere, ona pokračovala: “Už som hovorila so spolužiačkou, ako si rozdelíme ktorú časť, ale, zatiaľ som nenašla nič o športe.“

„OK, nemáš nič o športe zatiaľ – a čo ešte si urobila, že si už na trojke?“ „Označila som všetky strany, ktoré sú zaujímavé, zozbierala som nadpisy pre obsah, ale skutočne neviem, čo presne mám písať o rumunskej hudbe.“

„Jasné, stále tam niečo chýba. Čo ešte si urobila?“

„Nahrali sme si dokument, ktorý dávali v televízii a ešte nám ostáva vybrať vhodné scény.“

„A toto všetko pre teba znamená, že si na trojke na škále?“

„Vlastne, teraz keď nad tým premýšľam, je to skôr štvorka, pretože som už napísala aj koncept o „kultúre“ a „geografii“ do počítača.“

Po krátkej pauze sa na mňa usmiala širokým úsmevom, štuchla ma lakťom do rebier a povedala: „Ocko, ja už som na štvorke, super!“

“No, už si toho urobila veľa, aby si sa dostala na štvorku, mladá dáma.“

Dcéra sa len usmievala a usmievala, zatiaľ, čo ja som premýšľal nad mojou ďalšou bystrou koučovacou otázkou:

„Predstavme si, že spravíš ďalší pokrok a nejako sa dostaneš na 5 na škále. Podľa čoho spoznáš, že si už na 5 a nie stále na 4?“

„Jój ocko, ty a tie tvoje hlúpe koučovacie otázky. Teraz si spravím koncept o rumunskej hudbe a potom si opäť niečo vygooglim o športe. Vďaka za koučing a ahoj.“

Dcéra zmizla a to som sa len rozohrieval!

Takmer som na našu konverzáciu pozabudol, keď Anna-Júlia prišla k obedu o týždeň neskôr. So širokým úsmevom a hrdo mi oznámila, že je na sedmičke v rámci škály na tému štvrťročný projekt.

„Mimochodom, ocko, ani som nepredpokladala, že koučing tak skvelo funguje, je to fakt cool!“ poznamenala. „Dokonca som o tom povedala spolužiakom, že ma otec koučoval.“

Moje srdce kouča zaplesalo a moje otcovské srdce sa začalo topiť…

„O čom ste diskutovali s Annou-Júliou?“ zaujímala sa moja manželka, po obede, keď deti odišli.

„Pokiaľ si dobre pamätám, opýtal som sa jej len zopár škálovacích otázok. A dokonca sa mi ani nepodarilo poriadne vyjasniť si jej cieľ – vlastne sme len surfovali okolo škály a to je všetko.“

Kouč verí, že expertom na svoj život ste vy sám. Koučovacím procesom objavíte svoje vlastné odpovede.

Milí rodičia, prajem vám veľa krásnych chvíľ s vašimi deťmi. Až pocítite, že vám direktívny prístup vo výchove nefunguje, ozvite sa mi, pozdieľam s vami zásady koučovacieho prístupu. Koučovanie detí je síce ešte stále považované za novotu v našich končinách, nie je to nič nebezpečné. Jedná sa o nenásilnú formu komunikácie a spolupráce. Z vybudovaného partnerského vzťahu sa budete tešiť aj vy, aj vaše deti. Taktiež odporúčam koučovanie detských zručností, kde si môžete posilniť chýbajúcu zručnosť spolu s vašimi deťmi. Tento koncept vynikajúco funguje napríklad v škôlkach alebo školách.

Zdieľaním tohto článku podporíte moju prácu, za čo vám veľmi ďakujem.

Každý rok, o tomto čase, niektorí ľudia pociťujú paniku. Prichádza čas, kedy si mnohé z nás dávajú novoročné predsavzatia. Sú nápomocné? Držíte sa ich aj počas v roka? Malo by vám na nich vôbec záležať?

Ja osobne hlasujem za ciele. Chcem poznať nielen smer ale aj cieľovú stanicu. Čo sa však často stáva, že ideme, makáme, dávame si ciele, ladíme vízie. A neobzeráme sa.

Zatiaľ čo mnohé zaradia rýchlosť a vrhnú sa na čerstvé novoročné predsavzatie, podcenia tým silu učenia sa na minulosti. Nechápte ma zle – ako kouč pracujem s klientami prevažne na želanom obraze budúcnosti. Krabicu s nápisom minulosť otvárame iba vtedy, ak chceme čerpať silu a úspech z predošlých udalostí. Toto je však niečo iné. 

Väčšinou zhodnotíme, že máme za sebou krásny a náročný rok zároveň. Mám pre vás spôsob, ako efektívne využiť poznatky z udalostí minulého roka. Toto poznanie vás veľmi obohatí. Trik je v tom, ako odhaliť a vyhodnotiť to cenné, čo sme sa v uplynulom roku naučili.

Než sa vrhnete na novoročné predsavzatie, dajte si písomku.

Nebojte sa, nenútim vás vrátiť sa do školy, nik vaše reflektovanie na uplynulý rok nebude hodnotiť. Veď vy aj tak viete, že toho najväčšieho kritika máme samé v sebe… Väčšina z nás pod náporom udalostí má zo seba pocit, že sme toho nespravili dosť, že to nebolo dosť dobré, dosť rýchle a tak sa rútime k dverám nového roku cítiac sa nedostatočné alebo dokonca porazené. Hovoríme si “budúci rok to bude iné“. Ale bude? Ako spoznáte rozdiel, keď sa neobzriete a nezhodnotíte?

Ako sa dopracovať, pod návalom emócií, schôdzok, povinností, radostí a starostí, ktoré tento rok priniesol, ako z nich vytriediť iba zážitky, na ktorých záleží?

Sú to tri otázky, ktoré keď si položíte a zodpoviete, získate jasno. Budete mať základňu, na ktorej môžete stavať nasledujúci rok. Budete vedieť, na čo sa sústrediť. A tiež získate pocit, že ste tento rok odviedli kusisko práce.

Čo k tomu potrebujete? Čas (cca 10 minút), pero a papier (!), váš kalendár (v telefóne alebo zápisníku).

Prečo si to máte písať? Pretože iba ak si to zapíšete, tak dostanete z tohto cvičenia maximum. Vy samé zrejme cítite, že vypovedané a napísané slovo má rozdielnu váhu. Ak sa obávate, či ešte písať ručne dokážete, toto je ten čas, kedy sa o tom môžete presvedčiť. Je to čarovné, verte mi, nič také ako bezduché ťukanie do telefónu.

Nasledovné otázky sú zámerne štylizované ako veľmi široké a otvorené, aby vás nemanipulovali ísť žiadnym konkrétnym smerom, pretože verím, že ku každej z vás budú prehovárať špecifickým štýlom. Iba pripomínam, (tak ako klientom počas koučovania), neexistuje žiadna nesprávna odpoveď. Vy ste expertkou na svoj život. Iba vy viete.

Aby som vám to uľahčila, pripravila som pre vás aj toto úžasné PDF, môžete si ho stiahnuť tu >>>PDF<<<

Tak poďme do práce!

1. Čo sa mi tento rok podarilo?

Cieľom tohto cvičenia je zastaviť sa a všimnúť si, čo sa nám podarilo. Osláviť to. Nenechať bez povšimnutia. Pretože keď si nevšimnete, že ste uspeli, keď to beriete ako samozrejmosť, nevedomky tak vysielate svojej mysli signál, že vám na tom nezáleží. A to predsa nechceme. Nám záleží na tom, čo sa nám darí, chceme toho mať viac. Tak sa na to vedome sústreďme.

Pri odpovedaní sa nemusíte obmedzovať iba na jednu vec alebo oblasť. Čím viac, tým lepšie a choďte aj do detailov.

2. Čo sa mi tento rok nepodarilo? Aké ponaučenie si z toho beriem?

Je skvelé, že s odstupom času sa na negatívne veci dokážeme pozrieť s patričným odstupom, neprekáža nám tam naše ego a tak vieme zhodnotiť, čo nás daná udalosť mala naučiť. Pýtajme sa, čo sa nevydarilo a ako to vieme nabudúce vylepšiť. Ako to, čo sa nám stalo vieme využiť pre náš osobnostný rast a stať sa lepšou a múdrejšou.

3. Aké obmedzujúce presvedčenie opúšťam?

Obmedzujúce presvedčenie odhalíte podľa toho, že vyzerá ako stále sa vracajúca myšlienka, ktorá nám bráni dosiahnuť to, po čom túžime. Opakujeme si ju tak často, že náš mozog jej uverí a berie ju ako fakt. Som príliš stará, nie som dosť dobrá, nikdy sa mi nepodarí dosiahnuť ideálnu váhu, neviem sa naučiť poriadne po anglicky, nedokážem ušetriť žiadne peniaze, vždy sa na Vianoce prejem, atď.

Tieto nefunkčné vzorce chcete poslať preč. (Ako? Aj to budeme preberať na workshope „Vytvor svoje najlepšie ja“) A preto začnite hneď teraz. Spomeňte si, čo je tým vaším obmedzujúcim presvedčením a nechajte to napospas tomuto roku. Rozlúčte sa s touto myšlienkou tak, ako dáte zbohom tomuto roku. Rozhodnite sa, že jej už viac nebudete venovať energiu.

Ja som mala až do tohto roku nefunkčné a zbytočné presvedčenie, že nedokážem schudnúť na moju vysnívanú váhu. Toto presvedčenie sa mi podarilo odložiť a tento rok som si dokonca dokázala, že schudnúť viem. Jupí!

Tak čo, idete do výzvy?

Gratulujem vám! Ak ste dočítali až sem a beriete pero do ruky, vyplatí sa vám to. Oslávte to, čo sa tento rok podarilo a nájdite užitočnosť v tom, čo tento rok nevyšlo úplne podľa vašich predstáv. Vždy máme možnosť reparátu. Kľúčom k úspechu je byť k sebe láskavá a neubíjať sa za neúspech. Majte sa rady a šírte lásku a láskavosť nielen počas Vianoc.

Srdečne vás pozdravujem.