Pod lavínou sladkostí

Deti a sladkosti, to spolu tak skvele ladí, že si mnohí ľudia nevedia predstaviť jedno bez druhého. Alebo? Máte iný názor? Pozývam vás zamyslieť sa nad lavínou sladkostí, ktoré zavalili moje deti.

Som dosť svojská. A čo sa výchovy týka, tam mám väčšinou názory ešte viac vyhranené. Mám jasno v tom, čomu deti vystavovať chcem a čomu nie. Po šiestich rokoch, odkedy som dostala ten najvzácnejší titul, som mnohé prehodnotila.

Deti, teda aspoň tie, ktoré nedržíte vo vákuu svojej domácnosti, sú pod neustálou paľbou sladkostí. Neustále a všade. Škôlka, škola, návštevy, rodina, krúžky. Keď sme dcérku v jej piatich rokoch dali na kurz lyžovania, bola v extáze. Zbožňuje zimné športy, chce sa učiť nové veci. Inštruktor bol sympatický mladík s veselou čiapkou. Keď po skončení hodiny dostala „za odmenu“ sladkosť, bola som v extáze ja.

Čo chce ktokoľvek odmeňovať, keď samotná aktivita je pre dieťa za odmenu?!

To isté sa žiaľ deje aj dvakrát do týždňa v škôlke, kde po hodine aerobicu dostávajú kukuričné chrumky… Aj keď to nie je sladkosť ako taká, tiež mi nedáva zmysel, prečo sa to deje.

Svojim deťom sa snažím dopriať rôznorodé zážitky. Dcérka ma sprevádzala, keď som išla darovať krv do nemocnice. Vysvetlila som jej,  kvôli čomu to zdraví ľudia robia a boli sme rady, že sme spolu absolvovali niečo netradičné a poučné. Pred samotným odberom krvi je nutné absolvovať krátky pohovor u lekára, ktorý zhodnotí celkový stav. Pousmiala som sa, keď sme si sadli do miestnosti k milej mladej pani doktorke s bruškom. Keď táto nastávajúca mamička obdarovala moje dieťa keksíkom, už mi až taká milá nepripadala.

Prečo to deťom robíte? Kvôli čomu? Je toto jediný spôsob, ako vyjadriť náklonnosť?

Nerozumiem, prečo má v sebe mnoho ľudí potrebu zahŕňať (cudzie) deti čímkoľvek. A už vôbec mi rozum neberie, prečo by to mali byť tie cukrom a éčkami nadupané „pochutiny“.

Kto máte doma škôlkara (a nenavštevuje práve lesnú škôlku), viete z prvej ruky, koľko sladkostí sa valí na vaše deti počas celého roka. U nás v škôlke sa dôsledne oslavujú každého meniny aj narodeniny.  A ako inak? Sladkosťami. Veď doprajte tým chúďatám trochu radosti! Keď som vyvinula aktivitu, aby sme zmenili tieto (zlo)zvyky, stretla som sa s veľkým nepochopením. Jednak sa rodičia ani personál škôlky nemienili vzdať obdarúvania ako takého. Oslava predsa musí byť!

Zaspievať si a poblahoželať je fajn. Je nehyhnutné k tomu pridávať aj darček? Snažila som sa lobovať za to, keď už sa oslavovať musí, nech to je niečo vecné. Keď raz dcéra zo škôlky priniesla kolovú lízanku, pochybovala som, či ma zrak neklame… Moju iniciatívu napokon zastavili práve vychovávateľky s tým, že sa nič meniť nebude. Dôvodu som sa nedopátrala a pochybovala som, že nejaký relevantný by bol k dispozícii. A tak, pokiaľ sa to dalo, tak som dcére sladkosti zo škôlky nedávala a vyhadzovala do koša.

Neskôr, keď by mi už zabavenie sladkostí u dcérky neprešlo, zvolila som výmennú taktiku. Dohodli sme sa s dcérkou, že keď niečo v škôlke dostanú, tak to prinesie domov a ja jej to vymením za zdravšiu maškrtu. Napriek tejto stratégii som sa opäť cítila zle ja, pretože ma lavína sladkostí valcovala a ja som lapala po dychu. V očiach učiteliek a aj časti rodiny som videla výčitku, že JA to preháňam.

Ďalšou kapitolou je december. Ak chcete dieťa vziať na nejakú mikulášsku akciu, musíte počítať s tým, že naň opäť zaútočí nejaký balíček plný lízaniek, čokolád a v tom lepšom prípade pribalia aj mandarínku alebo arašidy. Tento rok som napočítala 5 balíčkov, ktoré nás navštívia. Z toho tri z nich obsahujú veci, ktoré podľa môjho názoru nemajú v detskom tele a svete opodstatnenie. Ostatné dva boli od rodiny, kde členovia už pochopili, že u nás dvere prekročia iba zdravšie alternatívy sladkostí.

Počas uplynulých rokov som dokonca zašla tak ďaleko, že som sa na túto tému aj sama koučovala, aby som si identifikovala možnosti, ako ďalej.

Ako vychovávať deti k vedomému stravovaniu a neizolovať ich pred svetom?

Jedným z mojich riešení bolo priniesť do škôlky sladkosti, ktoré prešli mojím výberom. Napríklad sušené nesladené nesírené ovocie, raw tyčinky, atď. (Dokiaľ moje deti vyrastali mimo škôlky, tak sa zo sušeného ovocia, sušienok zo špaldovej múky alebo domácich koláčov veľmi tešili.) Takže pred Mikulášom vychovávateľky vymenili obsah balíčka a tak dcéra nemala pocit, že je iná. Respektíve, že jej mama je iná. A pre mnohých asi aj divná.

Lenže tieto opatrenia neboli udržateľné donekonečna. Vedela som, že prichádza čas, kedy dcérka začne chápať súvislosti a prirodzene bude protestovať a dožadovať sa vecí, ktoré vidí u kamarátov. A práve vďaka týmto lekciám, ktorým čelím, som si uvedomila jedno: nechcem dcérku izolovať. Nevidím význam v tom, aby som pred ňou skrývala, že som stotožnená iba so zdravými dobrotami a preferujem predovšetkým ovocie a zeleninu a až ďaleko za tým aj nejaké maškrty. A tak trpezlivo vysvetľujem a nastavujem hranice. Želám si, aby pochopila, že doma to máme inak. Nie sme v tom dokonalí, aj my rodičia občas zhrešíme. Avšak niektoré veci jej jednoducho nikdy nekúpim. Ponúkam alternatívu. Kúpim síce drahšiu, ale o to kvalitnejšiu tmavú čokoládu a dostane z nej po kúskoch.

Tento rok, mesiac pred šiestymi narodeninami som sa cítila ako vo sne. Dcérka si doma rozbalila mikulášsky balíček zo škôlky, spýtala sa ma, či si z neho môže dať cukríky. Povedala som jej, že takéto veci my nejeme. Medzi nami – bola som pripravená jednať s ňou, koľko kúskov si z toho bude môcť dať, myslela som, že sa tomu nevyhneme. Na môj preveľký údiv, žiadne vyjednávanie sa nekonalo. Sladkosti ostali nedotknuté. A ráno, keď si s radostným výkrikom išla pre svojho domáceho Mikuláša, nadšene vyriekla: „Pozri mamka, tu nám Mikuláš doniesol samé zdravé dobroty.“ 😊

Ako prežiť pod lavínou?

Sladkostí sa na naše deti valí neskutočné množstvo. Ich návyky a potreby sa tvoria od raného veku. Keď ich naučíme na pravidelný prísun jednoduchých cukrov, nerobíme im dobrú službu. Na druhú stranu som presvedčená, že nie je dobré deti izolovať. Z dlhodobého hľadiska je podľa môjho názoru lepšie, keď sa deti stretnú s rôznymi prístupmi, ako vo výchove, tak v stravovaní. Rodičia majú veľmi náročnú úlohu, keď chcú usmerňovať svoje deti spôsobom, ktorému oni veria. Verím, že každý extrém je škodlivý a preto sa snažím aj ja občas poľaviť.

Ak by ste si mali záujem prečítať viac o zložení sladkostí, ktoré naše deti zaplavujú, odporúčam skvelý článok mojej známej, ktorá je analytická chemička a mama.

 

By |2018-06-27T20:04:03+00:008.12.2017|detské zručnosti, výchova|Comments Off on Pod lavínou sladkostí

About the Author:

Žijem život, s ktorým som spokojná. Som mama, manželka, kouč, lektor a nadšená propagátorka dvojjazyčnej výchovy. Moje životné krédo „Nič nie je nemožné, keď sa pre to rozhodnem“ mi umožňuje plniť si sny a s radosťou sprevádzať na ceste k úspechom aj mojich klientov. Som autorkou e-booku Tajomstvo dvojjazyčnosti, e-booku a nahrávky Vaša skratka k úspechu. Inšpirujem ľudí žiť život, po akom túžia. Som presvedčená, že kľúč k svojim úspechom majú ľudia v sebe. Ako kouč a lektor im pomáham ním otočiť a naštartovať tie správne zmeny. Ako vám viem pomôcť? >> Napísať mi môžete na mm@martinamagic.sk alebo sa ku mne pripojte na Facebooku.