Cieľová stanica: pozitívna budúcnosť

Určite ste už počuli, že oblasť, kam kladiete svoju pozornosť prospieva, narastá. Viete to pretaviť aj do každodenného života? V tomto príbehu nájdu cennú inšpiráciu pedagógovia, rodičia a vlastne všetci, ktorí chcú v živote viac pozitívneho.

„Riešenie nezaujíma, ako problém vznikol.“

Keď vám niekto povie, že existuje prístup zameraný na riešenie, možno to pre vás znie vágne. Tento prístup nie je žiadnou novinkou. Vyvíjal sa v posledných 20 rokoch minulého storočia. Americkí (ako inak, že? 😊) vedci zistili, že rozprávanie súvisiace s problémami (o ťažkostiach, deficitoch, slabých stránkach ľudí, príčinách ich zlyhaní alebo neúspechov) NEnapomáha nájdeniu riešenia, problém skôr konzervuje.

Naopak, rozprávanie o želanej budúcnosti, o zámeroch a cieľoch, o výnimkách z problémov (chvíľach alebo obdobiach, kedy problém nie je), o okolnostiach, činnostiach a schopnostiach, ktoré tomu napomáhajú, za krátky čas prináša fungujúce a dlhodobo udržateľné riešenia.

Pozývam vás k príbehu o zážitku fínskeho terapeuta, Dr. Ben Furmana. Ben je autorom desiatok publikácií, jeho knihy boli preložené do viac ako dvadsiatich jazykov, školí ľudí po celom svete. Ben vo svojej praxi využíva práve spomínaný prístup zameraný na riešenie.

Odhoďte svoje zaužívané myšlienkové postupy a dovoľte si pripustiť, že aj vy si môžete osvojiť tento prekvapivý zvrat v myslení a konaní.

Viedol som kurz o prístupe zameranom na riešenie pre šesť učiteľov špeciálnej školy. Väčšina žiakov tejto školy mala početné problémy a veľa z nich bývalo v neďalekom detskom domove.

Popíjali sme kávu v zborovni a diskutovali, čo by sme mali robiť. Jeden z učiteľov navrhol, mierne provokatívnym spôsobom, že by som si mal skúsiť odučiť jednu hodinu v jednej z ich tried. Opýtal som sa, aký predmet. Odpovedal ešte provokatívnejším spôsobom: „Však musíte mať niečo, čo by ste mohol vyučovať“. Položil som mu teda nasledovnú otázku: „Bolo by v poriadku, keby som urobil čokoľvek, čo by potešilo deti?“ Učiteľ ochotne  súhlasil.

Celá naša skupina sa vydala do vybranej triedy, kde bolo osem trinásťročných chlapcov. Začal som tým, že som sa chlapcom predstavil a povedal som im, prečo som tam s nimi. Vytvoril som si kontakt s chlapcami tým, že som sa učil ich mená a trochu som s nimi žartoval.

Potom som chlapcom prezradil, že som počul od ich učiteľa, že od jari urobili veľký pokrok. Chlapci sa začali po sebe pozerať a usmievať sa jeden na druhého. Následne som si vybral jedného chlapca a opýtal som sa ostatných, akého pokroku si u neho všimli.

Povedali, že sa ukľudnil, že už nenapáda ostatných ako predtým a že je viac  potichu počas vyučovania.

Opýtal som sa: „Myslíte tým, že už nevybuchuje tak ľahko ako predtým?“

Všetci súhlasili, že to je presne tak. Potom som sa opýtal chlapca, aby nám vysvetlil, čo spôsobilo túto zmenu.

„Pretože Steve ma prestal provokovať“, odpovedal.

„Myslíš tým, že sa stal tvojím kamarátom?“

„Áno, Steve mi dokonca pomáha s matikou.“

Potom som sa presunul k ďalšiemu chlapcovi a dozvedel som sa, že začal chodiť do školy pravidelnejšie než v minulosti. Opäť som sa opýtal, kde nastala zmena a on mi vysvetlil, že pred tým nevidel zmysel v chodení do

školy.

„A čo ťa prinútilo zmeniť názor?“

„Potrebujem výstupné osvedčenie.“

„K čomu to potrebuješ?“

„Potrebujem si nájsť dobrú prácu. Chcem sa stať kuchárom.“

„Tak to je veľký úspech. Veľakrát som si všimol, že keď ľudia začnú mať plány do budúcnosti, je to znak veľkého pokroku. Komu by si za to pripísal zásluhy?

„Neviem.“

„Hm, asi si toho musel veľa urobiť ty sám, aby si toto dosiahol… A ako ti v tom pomohol tvoj učiteľ?“

„Je to zábavnejšie byť v jeho triede.“

„Ako to?“

„Dajú sa tu veci jednoduchšie pochopiť.“

„Ako je to možné?“

„Náš učiteľ nám vysvetlí veci trikrát, keď nechápeme.“

„A čo vtedy, ak to aj tak nechápete, znervózni ho to?“

„Nie, keď sa to stane, ide k tabuli a vysvetlí to ešte raz, kreslí na tabuľu a tak podobne.“

„Fíha, to znamená, že to je skutočne trpezlivý človek.“

Všetci chlapci jednohlasne odpovedali, „Áno, to je.“

„A čo tvoji rodičia, čo oni urobili, aby ti pomohli?“

„Viac odo mňa požadovali.“

„Bolo to pro teba dobré?“

„Na začiatku to nebolo príjemné, ale neskôr to bolo v pohode“.

Učiteľ dodal: „Myslím, že to bola veľmi dobrá vec!“

Týmto spôsobom som prehovoril s každým chlapcom. Jedna hodina nám nestačila, tak sme sa rozhodli pokračovať aj po prestávke. Neskôr za mnou prišiel učiteľ a poďakoval mi. Povedal, že bol prekvapený, že chlapci nie len  že rozprávali, ale že dokonca hovorili otvorene. Povedal som mu:

Podľa mojich skúseností je väčšina ľudí ochotná hovoriť aj o veľmi osobných  záležitostiach, pokiaľ sa diskusia zameriava skôr na ich úspechy, než na problémy.

A toto je koniec príbehu, v ktorom som vám chcela demonštrovať dôležitosť zamerania sa na to pozitívne, na riešenie „problému“ a  nie naopak.

Ako to vnímate vy? Na koľko je pre vás reálne, vo vašej rodine, profesii učiteľa, vychovávateľa či terapeuta, osvojiť si takýto prístup?

Medzi úspešné diela Dr. Bena Furmana patrí aj metóda Kids´ Skills coaching – Koučovanie detských zručností. Aj tu zapracoval prístup zameraný na riešenie pri práci s deťmi. Viac informácí nájdete TU.

 Praktické tipy na otestovanie! 

PRE RODIČOV:

Otestujte význam ocenenia v praxi so svojimi deťmi! Práve, keď sa vám zdá, že celé dni ich len kritizujete, prepnite výhybku. Zamerajte sa na to, čo robia dobre. Pomenujte to. Nemusíte ich chváliť. Hovorte v prvej osobe, čo ste si všimli. Pomenujte zmenu k lepšiemu, nech je akákoľvek malá. Žiaden posun vpred, ani ten najmenší, nie je krokom späť.

PRE PROFESIONÁLOV PRACUJÚCICH S DEŤMI: 

Príklady otázok smerujúcich k pozitívnemu oceneniu:

  • Ako by sa dala tá zmena vysvetliť? Čo si urobil/a ty sám/a? Ako k tomu prispela tvoja rodina? Čo urobili učitelia, aby ti pomohli?
  • Vaše dieťa urobilo veľký pokrok odkedy je tu na liečení. Čo ste vykonali, čo by vysvetlilo túto zmenu?
  • Predstavte si, že by ste chceli poďakovať všetkým ľuďom, ktorí vám boli doposiaľ nápomocní. Čo by ste povedali každému z nich?
  • Predstavte si, že niekedy v budúcnosti, až sa problém vytratí, rozhodnete sa osláviť túto zmenu. Koho by ste na oslavu pozval/a? Ako by ste týchto ľudí za ich prínos ocenil/a? Ako by ste im poďakoval?
  • Existuje niekto, o kom si myslíte, že vám nijako nepomohol v riešení vášho problému? Je možné sa na to pozrieť aj takým spôsobom, že i tá osoba nejako prispela k vyriešeniu vášho problému? Ako by ste to jemu/jej povedali?

PRE OSTATNÝCH:

Otestujte prístup zameraný na riešenie na tej najnegatívnejšej osobe z vášho okolia! 🙂 Pýtajte sa jej otvorené otázky (napr. tie uvedené vyššie) zamerané na riešenie, na akýkoľvek malý náznak úspechu, prípadne na čas, keď problém nepociťoval/a.

By |2018-06-27T20:05:18+00:0022.8.2017|detské zručnosti, výchova|Komentáre vypnuté na Cieľová stanica: pozitívna budúcnosť

About the Author:

Žijem život, s ktorým som spokojná. Som mama, manželka, kouč, lektor a nadšená propagátorka dvojjazyčnej výchovy. Moje životné krédo „Nič nie je nemožné, keď sa pre to rozhodnem“ mi umožňuje plniť si sny a s radosťou sprevádzať na ceste k úspechom aj mojich klientov. Som autorkou e-booku Tajomstvo dvojjazyčnosti, e-booku a nahrávky Vaša skratka k úspechu. Inšpirujem ľudí žiť život, po akom túžia. Som presvedčená, že kľúč k svojim úspechom majú ľudia v sebe. Ako kouč a lektor im pomáham ním otočiť a naštartovať tie správne zmeny. Ako vám viem pomôcť? >> Napísať mi môžete na mm@martinamagic.sk alebo sa ku mne pripojte na Facebooku.