Prečo mi opäť klame?

Keď som zažila u dcéry prvé klamstvo, bola som prekvapená. Keď prišli ďalšie, vedela som, že to nemôžem nechať len tak. Chcem mať s deťmi otvorený a férový prístup, kde úprimnosť bude tou najlepšou stratégiou. Lenže ako to dosiahnuť?

Netreba čakať, že to pominie. Nemá zmysel dúfať, že keď jej ukazujem svoj život bez klamstva (skutočne? nikdy neklameš?…), že si to jednoducho osvojí. Dôvody, prečo deti začnú a pokračujú v klamstvách je viac a nevšímať si túto skutočnosť je pre rodiča viac ako ignorancia.

Prichytené pri čine

Keď začujeme od svojho dieťaťa lož, je prirodzené, že sa cítime zradení, zranení, nahnevaní a možno aj frustrovaní. Chcete krutú pravdu? Klamanie je normálne! Nesprávne, ale bežné. Ruku na srdce, kto z nás neklame? Veď si len vezmime, ako sa v roli šoféra prichyteného pri priestupku snažíme predísť plateniu pokuty, keď nás zastaví policajt. Minimálne sa snažíme vysvetliť, prečo sme prekročili rýchlosť a niekedy to ešte prikrášlime. Meškáme na schôdzku alebo zabudneme na lekársku prehliadku. Povieme vždy pravdu?

U detí sa na klamanie môžeme pozerať aj z hľadiska toho, že ide vlastne o nesprávnu zručnosť v riešení problémov. Je našou povinnosťou, ak chceme vychovať slušných jedincov, naučiť ich, ako tieto momenty vyriešiť konštruktívnejšie.

Prečo deti klamú?

Dôvodov je veľa, v tomto článku sa budem snažiť vysvetliť zopár z nich.

  • Deti klamú, pretože vymedzujú svoju osobnosť.

Dieťa môžete pristihnúť pri klamstve svojim kamarátom o veciach, ktoré vraví, že robil. Snaží sa zapôsobiť. Chce zapadnúť alebo vyniknúť, aj keď svoju osobu vykreslí v nepravdivom svetle. Niekedy môže klamstvo byť odpoveďou na nátlak kamarátov.

  • Deti klamú, aby sa odlíšili od rodičov.

Staršie deti používajú klamanie na oddelenie svojich životov od rodičov. Niekedy sa zdá, že klamú o drobnostiach, ktoré vôbec nie sú podstatné. Ďalším dôvodom môže byť, že pravidlá doma vnímajú ako príliš tesné a obmedzujúce.

  • Deti klamú, aby získali pozornosť.

Keď malé dieťa vyhlási, že práve videlo jednorožca s krídlami, pravdepodobne sa naň hnevať nebudete. Fantazírovanie nie je klamanie, ktoré by bolo potrebné postihovať. No tak ako za klamstvom iného druhu, aj tu by bolo vhodné sa zamyslieť, „čo je za tým“.

  • Deti klamú, aby nezranili pocity iných.

Nerobíme to občas všetci? Poviete úprimne kamarátke, že nosí príšerný make-up? Alebo mlčíte, prípadne diplomaticky zareagujete, že jej zvýrazňuje krásne pery, hoci si myslíte, že je to prehnané a nevhodné na denné líčenie?  My dospelí máme obrovský náskok v komunikácii pred našimi deťmi. Niekedy tridsať alebo aj viac rokov… Títo drobci nemajú zďaleka tak rozsiahly slovník a často ešte ani vycibrenú emočnú inteligenciu. Pre nich je klamanie prvým krokom smerom k poznaniu, ako povedať veci inak – starostlivejšie.

Keď sa trápite nad tým, že vám deti klamú, pozrite sa do zrkadla. Povedali ste niekedy dieťaťu, aby babke povedalo, že sa mu darček páčil, aj keď si o ňom myslel niečo iné? 

Momentálne sa klamaním u svojej päťročnej dcéry zaoberám dňom i nocou a tak som si spravila malý experiment. Pozorovala som sa celý deň, ako s ňou rozprávam. Myslíte, že to bolo bez jedinej lži? Nie, aj keď pre vyhlásenie, že už viac čokolády nemáme, som mala samozrejme ospravedlnenie!

Pred pár rokmi som bola svedkom situácie, keď naša babička povedala vnučke, že auto je už naštartované v nádeji, že bude kráčať rýchlejšie.

Netvrdím, že klamanie je správne alebo morálne. Je to častý jav pozorovateľný voľným uchom. 

  • Deti klamú, aby sa vyhli konfrontácii.

Väčšina detí klame, keď sa chcú dostať z blížiaceho sa problému. Možno klamali, že povysávali, hoci vysávač obišli oblúkom. Alebo vám pred obedom s hnedým kruhom okolo úst budú tvrdiť, že tú čokoládu nezjedli.

Keď nemajú úniku, radšej než trpieť následkami, zvolia si lož.

Prečo? Pretože nevedia, ako to urobiť inak. Nemajú zručnosť, nevedia vyhodnotiť situáciu, ako vyriešiť problém! Klamanie mi pripadá ako chybný ľudský manuál na prežitie.

Čo robiť, keď dieťa klame?

V prvom rade je rodičovskou povinnosťou oddeliť typ lži, ktorú dieťa hovorí. Uistime sa, že klamstvo nesúvisí s niečím nebezpečným, nelegálnym alebo život ohrozujúcim. Ak dieťa povie kamarátke, že sa jej šaty veľmi páčia a neskôr vám v aute, že si myslí, že tie šaty boli otrasné, môžete na to zareagovať. Alebo nemusíte. Záleží, či je to u vášho dieťaťa bežný jav. Ak klamú o niečom riskantnom či nebezpečnom, je nevyhnutné, aby ste to pomenovali. Ak sú to témy veľmi vážne (sexuálnej povahy, drogy alebo aktivity, ktoré ohrozujú zdravie), možno by ste mali zvážiť, či vyhľadáte profesionálnu pomoc.

Rodič to vie najlepšie.

Netvrdím, že vždy vieme správne zareagovať. Som však presvedčená, že poznáme svoje deti najlepšie. Vieme, čo ich motivuje, čo ubíja. Kde ich dokážeme podporiť a kde udupať. Preto si myslím, že tieto záležitosti je potrebné riešiť v začiatkoch a nie vtedy, keď máme doma tínedžera, ktorý nám kradne peniaze z peňaženky.

Všetko stojí a padá na efektívnej komunikácii.

Malé dieťa sa vyjadrí: „Nenávidím tu pani.“ Môžeme zareagovať štýlom, že to sú prisilné slová a je nevhodné, takto sa vyjadrovať. Akú správu si z tejto vety odnesie dieťa? Podľa môjho názoru žiadnu hodnotnú. 

Ak sa však opýtate niečo v zmysle: „Máš na mysli, že sa ti nepáčilo, čo tá pani urobila?“ Tento opisný spôsob je presne to, čo deti potrebujú, aby sa naučili správne komunikovať a vyjadrovať svoje pocity priamo a úprimne.

Nedirigujme, ukážme im lepší spôsob.

Neberte si to osobne.

A hlavne sa nezačnite ľutovať. Klamanie u detí nie je morálny problém. Naše deti to nerobia preto, aby nám ublížili. Klamú, pretože sa niečo deje v ich svete. Našou najdôležitejšou úlohou je zistiť, čo ďalšie, okrem lži, sa deje. Čo je za tým? Kvôli čomu sa to udialo? Ak si to zosobníme, preváži zlosť a sklamanie a nedáme šancu ani priestor, aby sme pomenovali špecifickú informáciu, ktorá sa týka správania nášho dieťaťa.

Z vlastnej skúsenosti viem, že v momente, keď začnem kričať a držím dcére prednášku o tom, kde pochybila, vypína ma. Dokonca si niekedy zakrýva uši. A to sú moje „prednášky“ vážne výstižné a krátke. No ona to nedáva. Keď ich je za deň viac, jednoducho sa moja správa k nej nedostane. A nepadne na úrodnú pôdu. Nefunguje ani citový výlev, že nech nerobí iným to, čo nechce aby oni robili jej.

ČO teda funguje?

Takže zopakujme si to ešte raz:

Klamanie nie je morálna záležitosť. Je to nedostatok zručnosti riešiť problémy a predchádzanie následkom.

Deti veľmi často vedia, čo je správne a čo nesprávne. Vlastne – preto klamú. Nechcú sa dostať do problémov a tak na ich vyriešenie používajú klamanie. Znamená to, že to, čo potrebujú, sú lepšie zručnosti. Ako rodičia by sme im mali pomôcť tieto zručnosti pre riešenie situácií, získať.

Ako sa zachovať, keď potrebujete o klamaní otvoriť s dieťaťom diskusiu?

Moja rada znie: keď zistíte klamstvo, neutekajte to riešiť s dieťaťom s horúcou hlavou. Všetci vieme, ako takéto situácie dopadnú. My spustíme monológ a dieťa automaticky zavrie klapky na očiach a uši mu uzavrú imaginárne hlukotlmiče. To je fakt. Overené na viacerých deťoch, rodičoch i situáciách.  Ak chceme, aby sa správa dostala k dieťaťu, aby o nej začalo premýšľať, je potrebné k tomu pristúpiť inak.

  1. Naplánujte si to.

Premyslite si, kedy chcete záležitosť riešiť a dohodnite sa aj s partnerom. Ak ste na to sami, môžete si prizvať iného dospelého z rodiny. Keď som túto stratégiu využila naposledy, dcérka mi povedala viacero informácií a dokonca sa aj priznala k pochybeniu. To sa predtým nestalo…

  1. Nevyčerpajte poslucháča.

Nemá význam siahodlho kázať, keď dieťa prichytíte pri lži. Jednak váš monológ poznajú naspamäť a po druhé, ako náhle začnete vašu „kázeň“, odpájate sa od dieťaťa. Nepočúvajú vás a teda sa ani nič nezmení.

Kľúč k zmene vidím v pomenovaní toho, čo pozorujete a čo vás znepokojuje.

  1. Buďte konkrétni a pomenujte, čo je zjavné.

V poslednom prípade u nás doma, kedy dcéra prekročila stanovanú hranicu, sa mi veľmi osvedčilo nasledovné: v kľude som si s ňou sadla a oznámila som jej, čo som si všimla, že sa udialo. Neobviňovala som ju. Viackrát predtým, keď som na to išla s horúcou hlavou, začala si vymýšľať a klamať, čo sa stalo. Tentokrát to bolo iné. Klamať ani nezačala, rovno sa priznala a vypočula ma.

  1. Nekomplikujte príliš vašu správu.

Buďte sústredení a hovorte jednoducho, o konkrétnych črtách správania sa dieťaťa. Potom mu môžete povedať, že chcete počuť, čo spôsobilo, že mal potrebu klamať. (Tu nehľadáme ospravedlnenie pre lož, skôr chceme identifikovať problém, ktorý dieťa malo, keď sa rozhodlo pre klamanie.) Buďte priami, aby rozhovor mal spád a bol efektívny.

  1. Nechajte pootvorené dvere.

Vždy je šanca na zmenu, no ak sa pravidelne klope na zatvorené dvere, ťažko je možné čakať zázraky. Buďme vždy otvorení načúvať našim deťom. Chcime vedieť, čo a prečo sa udialo tak, ako sa to stalo. Možno sa nám ich nepodarí primäť k rozprávaniu po prvý krát, keď o danej téme začneme. Tu do hry vstupuje neutralita na strane rodiča. Vytvárajme bezpečné a láskyplné prostredie, aby sa nám deti nebáli zdôveriť. Ak dieťa nie je pripravené zdieľať svoje dôvody, nezatvárajte dvere.

Pristihnutá pri čine? Tu je dôsledok.

Nie trest. O tom, prečo trestanie nefunguje som písala už minule. A hoci by niekto mohol namietať, že trest a dôsledok nevhodného správania dieťaťa môže byť v konečnom dôsledku to isté – ja tvrdím, že nie je.

Keď dieťa pochybí, je nutné mu pripomenúť stanovené hranice. A taktiež následky jeho správania.

Deti, ktoré sú vychovávané bez pravidiel a láskavých hraníc vnímam veľmi často ako stratené v tomto veľkom svete.

Nevedia si poradiť so zodpovednosťou a mocou, neprimeranou ich veku. No to by už bolo na ďalší článok…

Aj ja som rodič. Rozumiem a cítim s vami, že je ťažké nebrať klamanie osobne a nepociťovať sklamanie. Nabudúce sa pozrite na túto tému z tej strany, že vaše dieťa sa vlastne snaží neefektívne vyriešiť svoj problém. Našou úlohou je viesť ho počas týchto zmätočných chvíľ. Ukázať mu, že to ide aj inak, lepšie, pre všetkých zainteresovaných. Nepochybujem, že ak je vaším prianím vybudovať si s deťmi úprimný vzťah, keď začnete včas, celkom isto sa vám to podarí.

P.S.: Aj zručnosť „hovoriť pravdu“ sa dá natrénovať a motivovať dieťa, aby samé chcelo a dodržalo, čo si zaumieni. Od toho tu je novinka na Slovensku (a desaťročia populárna záležitosť vo svete) „Koučovanie detských zručností“ alebo „Kids´ Skills Coaching“.

By |2018-06-27T20:05:41+00:0022.5.2017|detské zručnosti, výchova|Komentáre vypnuté na Prečo mi opäť klame?

About the Author:

Žijem život, s ktorým som spokojná. Som mama, manželka, kouč, lektor a nadšená propagátorka dvojjazyčnej výchovy. Moje životné krédo „Nič nie je nemožné, keď sa pre to rozhodnem“ mi umožňuje plniť si sny a s radosťou sprevádzať na ceste k úspechom aj mojich klientov. Som autorkou e-booku Tajomstvo dvojjazyčnosti, e-booku a nahrávky Vaša skratka k úspechu. Inšpirujem ľudí žiť život, po akom túžia. Som presvedčená, že kľúč k svojim úspechom majú ľudia v sebe. Ako kouč a lektor im pomáham ním otočiť a naštartovať tie správne zmeny. Ako vám viem pomôcť? >> Napísať mi môžete na mm@martinamagic.sk alebo sa ku mne pripojte na Facebooku.