Je možné koučovanie detí? A je to vôbec žiaduce? Na výchovu prvého dieťaťa som sa necítila obzvlášť pripravená. Ako dcérka rástla, bolo zjavné, že direktívna výchova nebude fungovať. Netušila som, čo tam napasovať namiesto toho. A keďže verím, že náhody neexistujú, úplnou (ne)náhodou som sa dostala ku koučovaniu. A keď som sa v koučovaní začala vzdelávať, zmena spôsobu myslenia sa prejavila aj vo výchove. S veľmi pozitívnou odozvou aj u dcérky. Dnes mám doma deti dve. To, ako s nimi jednám nie je v pravom zmysle koučovanie detí. Znalosti koučovania mi umožňujú byť im partnerom a pátrať po ich odpovediach tam, kde príkazy nie sú nutné. A to nám otvára nádherné možnosti, ako si náš vzťah užívať.

Aby ste aj vy mali predstavu, ako také koučovanie detí v bežnom živote môže fungovať, prinášam vám jeden veľmi milý príbeh. Pochádza z pera jedného z najväčších majstrov v koučovaní – Petra Szabó, MCC. S Petrovým dovolením som ho preložila a spracovala.

Príbeh odporúčam prečítať aspoň dvakrát. Koučovacie otázky som vám zvýraznila. Tajomstvo skvelého kouča je predovšetkým v jeho schopnosti aktívne počúvať, byť prítomný a klásť silné, otvorené otázky.

Riešenie nezaujíma, ako problém vznikol.

Moja trinásťročná dcéra sa ma opýtala: „Ocko, môžeš ma koučovať?“

„Myslíš, skutočne koučovať?“, opýtal som sa s údivom.

„Hm… nedarí sa mi napredovať s mojím štvrťročným projektom…“

„V čom by som ťa mal koučovať, aby si začala napredovať?“ zaujímal som sa.

„Vieš, musíme napísať prácu o Rumunsku. Musíme to odovzdať za šesť týždňov a ja nemám ešte nič hotové. Skutočne neviem, čo písať. Na internete som nič užitočné nenašla, plus nasledujúce týždne sa toho bude tak veľa diať. Štyri testy, francúzština, matematika, dejepis a ešte aj nemčinu sa musím učiť. A taktiež  veľa anglických slovíčok sa musím učiť. No a dvadsiateho tretieho mám husľový koncert, na ktorý sa musím pripravovať…“ Po lícach jej začali stekať slzy.

„Znie to tak, že máš skutočne veľmi veľa povinností naraz.,“ poznamenal som s povzdychom. „Je mi to tak ľúto, zlatíčko, nie je to ľahké. Poďme do tvojej izby, pozrieme sa na to, čo sa dá koučovať.“

Dcéra si oprela hlavu o moje plece; ja som ju objal a spýtal som sa jej, čo je najdôležitejšie zo všetkých vecí, ktoré ju čakajú. „Vlastne, je to skutočne ten štvrťročný projekt,“ povedala. Keď sme prišli do jej izby, podala mi hromadu papierov.

Prebehol som v rýchlosti listy a opýtal som sa: „Pomôž mi pochopiť to, ako to s tým projektom máš. Povedzme, že na škále od 1 po 10. 10 znamená, že máš v ruke kompletný projekt a 1 zaznamená, že si v tejto veci ešte nič nespravila. Kde sa teraz nachádzaš?“

„Možno na trojke,“ odvetila dcéra váhavo.

„Čože? Už si na trojke?“ skríkol som prekvapene (a sotva som sa ovládol, aby som zadržal poznámku o dĺžke času, ktorý ostáva do odovzdania projektu – 6 týždňov).

„Čo si už dosiahla, že si už na 3 a nie ešte stále na 1?“

„No, vidíš tu, mám už tieto výtlačky z internetu,“ ukázala na hŕbu papierov v mojej ruke a ako som sa pozeral na papiere, ona pokračovala: “Už som hovorila so spolužiačkou, ako si rozdelíme ktorú časť, ale, zatiaľ som nenašla nič o športe.“

„OK, nemáš nič o športe zatiaľ – a čo ešte si urobila, že si už na trojke?“ „Označila som všetky strany, ktoré sú zaujímavé, zozbierala som nadpisy pre obsah, ale skutočne neviem, čo presne mám písať o rumunskej hudbe.“

„Jasné, stále tam niečo chýba. Čo ešte si urobila?“

„Nahrali sme si dokument, ktorý dávali v televízii a ešte nám ostáva vybrať vhodné scény.“

„A toto všetko pre teba znamená, že si na trojke na škále?“

„Vlastne, teraz keď nad tým premýšľam, je to skôr štvorka, pretože som už napísala aj koncept o „kultúre“ a „geografii“ do počítača.“

Po krátkej pauze sa na mňa usmiala širokým úsmevom, štuchla ma lakťom do rebier a povedala: „Ocko, ja už som na štvorke, super!“

“No, už si toho urobila veľa, aby si sa dostala na štvorku, mladá dáma.“

Dcéra sa len usmievala a usmievala, zatiaľ, čo ja som premýšľal nad mojou ďalšou bystrou koučovacou otázkou:

„Predstavme si, že spravíš ďalší pokrok a nejako sa dostaneš na 5 na škále. Podľa čoho spoznáš, že si už na 5 a nie stále na 4?“

„Jój ocko, ty a tie tvoje hlúpe koučovacie otázky. Teraz si spravím koncept o rumunskej hudbe a potom si opäť niečo vygooglim o športe. Vďaka za koučing a ahoj.“

Dcéra zmizla a to som sa len rozohrieval!

Takmer som na našu konverzáciu pozabudol, keď Anna-Júlia prišla k obedu o týždeň neskôr. So širokým úsmevom a hrdo mi oznámila, že je na sedmičke v rámci škály na tému štvrťročný projekt.

„Mimochodom, ocko, ani som nepredpokladala, že koučing tak skvelo funguje, je to fakt cool!“ poznamenala. „Dokonca som o tom povedala spolužiakom, že ma otec koučoval.“

Moje srdce kouča zaplesalo a moje otcovské srdce sa začalo topiť…

„O čom ste diskutovali s Annou-Júliou?“ zaujímala sa moja manželka, po obede, keď deti odišli.

„Pokiaľ si dobre pamätám, opýtal som sa jej len zopár škálovacích otázok. A dokonca sa mi ani nepodarilo poriadne vyjasniť si jej cieľ – vlastne sme len surfovali okolo škály a to je všetko.“

Kouč verí, že expertom na svoj život ste vy sám. Koučovacím procesom objavíte svoje vlastné odpovede.

Milí rodičia, prajem vám veľa krásnych chvíľ s vašimi deťmi. Až pocítite, že vám direktívny prístup vo výchove nefunguje, ozvite sa mi, pozdieľam s vami zásady koučovacieho prístupu. Koučovanie detí je síce ešte stále považované za novotu v našich končinách, nie je to nič nebezpečné. Jedná sa o nenásilnú formu komunikácie a spolupráce. Z vybudovaného partnerského vzťahu sa budete tešiť aj vy, aj vaše deti. Taktiež odporúčam koučovanie detských zručností, kde si môžete posilniť chýbajúcu zručnosť spolu s vašimi deťmi. Tento koncept vynikajúco funguje napríklad v škôlkach alebo školách.

Zdieľaním tohto článku podporíte moju prácu, za čo vám veľmi ďakujem.

Každý rok, o tomto čase, niektorí ľudia pociťujú paniku. Prichádza čas, kedy si mnohé z nás dávajú novoročné predsavzatia. Sú nápomocné? Držíte sa ich aj počas v roka? Malo by vám na nich vôbec záležať?

Ja osobne hlasujem za ciele. Chcem poznať nielen smer ale aj cieľovú stanicu. Čo sa však často stáva, že ideme, makáme, dávame si ciele, ladíme vízie. A neobzeráme sa.

Zatiaľ čo mnohé zaradia rýchlosť a vrhnú sa na čerstvé novoročné predsavzatie, podcenia tým silu učenia sa na minulosti. Nechápte ma zle – ako kouč pracujem s klientami prevažne na želanom obraze budúcnosti. Krabicu s nápisom minulosť otvárame iba vtedy, ak chceme čerpať silu a úspech z predošlých udalostí. Toto je však niečo iné. 

Väčšinou zhodnotíme, že máme za sebou krásny a náročný rok zároveň. Mám pre vás spôsob, ako efektívne využiť poznatky z udalostí minulého roka. Toto poznanie vás veľmi obohatí. Trik je v tom, ako odhaliť a vyhodnotiť to cenné, čo sme sa v uplynulom roku naučili.

Než sa vrhnete na novoročné predsavzatie, dajte si písomku.

Nebojte sa, nenútim vás vrátiť sa do školy, nik vaše reflektovanie na uplynulý rok nebude hodnotiť. Veď vy aj tak viete, že toho najväčšieho kritika máme samé v sebe… Väčšina z nás pod náporom udalostí má zo seba pocit, že sme toho nespravili dosť, že to nebolo dosť dobré, dosť rýchle a tak sa rútime k dverám nového roku cítiac sa nedostatočné alebo dokonca porazené. Hovoríme si “budúci rok to bude iné“. Ale bude? Ako spoznáte rozdiel, keď sa neobzriete a nezhodnotíte?

Ako sa dopracovať, pod návalom emócií, schôdzok, povinností, radostí a starostí, ktoré tento rok priniesol, ako z nich vytriediť iba zážitky, na ktorých záleží?

Sú to tri otázky, ktoré keď si položíte a zodpoviete, získate jasno. Budete mať základňu, na ktorej môžete stavať nasledujúci rok. Budete vedieť, na čo sa sústrediť. A tiež získate pocit, že ste tento rok odviedli kusisko práce.

Čo k tomu potrebujete? Čas (cca 10 minút), pero a papier (!), váš kalendár (v telefóne alebo zápisníku).

Prečo si to máte písať? Pretože iba ak si to zapíšete, tak dostanete z tohto cvičenia maximum. Vy samé zrejme cítite, že vypovedané a napísané slovo má rozdielnu váhu. Ak sa obávate, či ešte písať ručne dokážete, toto je ten čas, kedy sa o tom môžete presvedčiť. Je to čarovné, verte mi, nič také ako bezduché ťukanie do telefónu.

Nasledovné otázky sú zámerne štylizované ako veľmi široké a otvorené, aby vás nemanipulovali ísť žiadnym konkrétnym smerom, pretože verím, že ku každej z vás budú prehovárať špecifickým štýlom. Iba pripomínam, (tak ako klientom počas koučovania), neexistuje žiadna nesprávna odpoveď. Vy ste expertkou na svoj život. Iba vy viete.

Aby som vám to uľahčila, pripravila som pre vás aj toto úžasné PDF, môžete si ho stiahnuť tu >>>PDF<<<

Tak poďme do práce!

1. Čo sa mi tento rok podarilo?

Cieľom tohto cvičenia je zastaviť sa a všimnúť si, čo sa nám podarilo. Osláviť to. Nenechať bez povšimnutia. Pretože keď si nevšimnete, že ste uspeli, keď to beriete ako samozrejmosť, nevedomky tak vysielate svojej mysli signál, že vám na tom nezáleží. A to predsa nechceme. Nám záleží na tom, čo sa nám darí, chceme toho mať viac. Tak sa na to vedome sústreďme.

Pri odpovedaní sa nemusíte obmedzovať iba na jednu vec alebo oblasť. Čím viac, tým lepšie a choďte aj do detailov.

2. Čo sa mi tento rok nepodarilo? Aké ponaučenie si z toho beriem?

Je skvelé, že s odstupom času sa na negatívne veci dokážeme pozrieť s patričným odstupom, neprekáža nám tam naše ego a tak vieme zhodnotiť, čo nás daná udalosť mala naučiť. Pýtajme sa, čo sa nevydarilo a ako to vieme nabudúce vylepšiť. Ako to, čo sa nám stalo vieme využiť pre náš osobnostný rast a stať sa lepšou a múdrejšou.

3. Aké obmedzujúce presvedčenie opúšťam?

Obmedzujúce presvedčenie odhalíte podľa toho, že vyzerá ako stále sa vracajúca myšlienka, ktorá nám bráni dosiahnuť to, po čom túžime. Opakujeme si ju tak často, že náš mozog jej uverí a berie ju ako fakt. Som príliš stará, nie som dosť dobrá, nikdy sa mi nepodarí dosiahnuť ideálnu váhu, neviem sa naučiť poriadne po anglicky, nedokážem ušetriť žiadne peniaze, vždy sa na Vianoce prejem, atď.

Tieto nefunkčné vzorce chcete poslať preč. (Ako? Aj to budeme preberať na workshope „Vytvor svoje najlepšie ja“) A preto začnite hneď teraz. Spomeňte si, čo je tým vaším obmedzujúcim presvedčením a nechajte to napospas tomuto roku. Rozlúčte sa s touto myšlienkou tak, ako dáte zbohom tomuto roku. Rozhodnite sa, že jej už viac nebudete venovať energiu.

Ja som mala až do tohto roku nefunkčné a zbytočné presvedčenie, že nedokážem schudnúť na moju vysnívanú váhu. Toto presvedčenie sa mi podarilo odložiť a tento rok som si dokonca dokázala, že schudnúť viem. Jupí!

Tak čo, idete do výzvy?

Gratulujem vám! Ak ste dočítali až sem a beriete pero do ruky, vyplatí sa vám to. Oslávte to, čo sa tento rok podarilo a nájdite užitočnosť v tom, čo tento rok nevyšlo úplne podľa vašich predstáv. Vždy máme možnosť reparátu. Kľúčom k úspechu je byť k sebe láskavá a neubíjať sa za neúspech. Majte sa rady a šírte lásku a láskavosť nielen počas Vianoc.

Srdečne vás pozdravujem.

Všetci chceme byť šťastní, mať hojnosť v živote, no nie každý je pre to ochotný urobiť niečo nové, nevyskúšané. Keďže neexistuje pravidlo, že by sme si so starým myslením vytvorili nový, bohatší svet, je na čase zdvihnúť zadok a ísť za svojím snom.

Na večierku „O 5 rokov“ 11. marca 2017 (resp. 2022 😉 ) sme účastníkom dopriali žiť svoj život plný úspechu a radosti na 5 hodín. Pre začiatok. Poďte sa začítať, čo nesmiete opomenúť aj vy, keď chcete do života pozvať a udržať zmenu k lepšiemu.
Tento večer bol vedený koučovacím štýlom a naším zámerom bolo, aby účastníci objavili pre seba čo najviac odpovedí na svoje otázky. Kouči a lektori Martina Magic a Tomi Gebe vytvorili atmosféru plnú motivácie a inšpirovali sme sa navzájom. Toto s nami zdieľal účastník večierka Erik:

„Tá nesmierna energia, ktorú cítim, mi nedovolí ďalej ignorovať volanie, aby som sa venoval svojmu snu. Už nemám inú možnosť, len ísť za jej hlasom.“

Čo si dokážeš predstaviť, to dokážeš vytvoriť.

Vizualizácia je základným pilierom tohto skvelého večierka. A celkom isto aj mottom, ktorým žijú tí najúspešnejší ľudia. Dobrá správa je, že naša myseľ pracuje pre nás a my by sme sa mali naučiť využívať ju vo svoj prospech. Ešte lepšou správou je, že stačí zmeniť myslenie a následne aj podľa toho konať a úspech sa dostaví. 

Účastníci večierka neboli obyčajní ľudia. Boli to jedinečné osobnosti, pripravené na zmenu a návšteva tejto akcie bol jedným z ich krokov na ceste za svojimi snami.

Počas tohto sobotňajšieho večera sa všetci vcítili do toho, kým chcú byť o päť rokov. Niektorí si doniesli aj podporujúce rekvizity, napríklad tehotenské bruško alebo DJ-ské
slúchadlá. V tento večer neexistovali žiadne limity mysle. Bolo nesmierne inšpirujúce počuť, keď účastníčka Danka na záver vyhlásila:

„Ja už ten projekt normálne vidím. Keď sme ho mali iba medzi sebou s mojou kamarátkou, vedeli sme, že má nádej. Stretnúť skupinu podobne naladených ľudí, ktorí nám presvedčenie umocnili, to bolo ohromujúce.“

Škatule využívame na sťahovanie, nie pre ľudí.

Na večierku sme sa aj hrali. Prvá (predo)hra mala za cieľ vzbudiť premýšľanie, čo nám prináša a o čo nás oberá, keď škatuľkujeme ľudí. Táto aktivita mala aj za cieľ, aby sa účastníci takpovediac „zoznámili v prvom kole“ a ľahšie si našli partnerov pre svoju prácu na  projektoch. 

Komplimentov nie je nikdy dosť – no vieme ich prijať?

Už od detstva sa nám páči, keď nás niekto pochváli. Keď to počujú deti okolo seba, už v rannom veku sú schopné samé dávať nádherné komplimenty. A s radosťou ich prijímajú. Čo sa však udeje za niekoľko rokov? Dospelý človek často kompliment odmietne. A takéto odmietnutie alebo neprijatie zraní hneď dvakrát: toho, čo chváli a toho, komu je kompliment určený.

A tak sme si na večierku precvičovali dávanie komplimentov. Áno, aj medzi neznámymi ľuďmi sa to dá a ako to uvoľňuje vzťahy a rozprúdi energiu!

Úspech začína rozšírením komfortnej zóny.

Čo nové, zaujímavé, podnetné, rozvíjajúce môžeme objaviť tam, kde nám je pohodlne, kde sa nevyžaduje extra úsilie a energia? Nie je tam predsa žiaden priestor pre dobrodružstvo alebo vzrušenie. Spomeňte si, keď ste naposledy zažili silnú inšpiráciu, kedy to bolo? Doma pred televízorom? Počas rozhovoru o politike? Alebo to bolo v čase, keď ste prekonali svoje konzervatívne ja a zvolili ste si cestu do práce pešo namiesto autom?

V rámci našej zóny komfortu môžeme objaviť akurát tak nudu a strach. Ak vykročíme za pomyselnú čiaru všedných chvíľ, nielen, že náš život bude vzrušujúcejší, povzbudíme tak aj svoju sebaistotu a šťastie. Na večierku sme si taktiež precvičovali svaly našej komfortnej zóny a veľa sme sa o sebe dozvedeli. A takto to vnímal ešte pred večierkom Mark:

„Tak sa mi dnes nechcelo prísť… Túžil som ostať doma v kľude. Potom som si však uvedomil, že sa niečoho bojím. A to ma naštartovalo. Povedal som si, že keď sa obávam a necítim komfortne, musím ísť do toho. A oplatilo sa, som rád, že som sa premohol.“

Už Albert Einstein povedal, že nemôžeme očakávať, že problémy vyriešime tým istým myslením, ako sme ich vytvorili. Keď sa nedarí alebo stagnujete, privítajte do života zmenu.

Znásobené inšpirácie a motivácie.

Na akciách osobnostného rozvoja ma nesmierne fascinuje, že keď sú organizované s orientáciou na účastníkov, profitujú z toho všetci. Aj lektori. Workshopy a školenia, ktoré s Tomim organizujeme sa vyznačujú tým, že vďaka koučovaciemu prístupu vieme účastníkom zabezpečiť krásny a užitočný zážitok.

Chcete si aj vy zhmotniť a priblížiť vaše sny, stretnúť podobne naladených ľudí, nových priateľov alebo spolupracovníkov?

Vidíme sa 18. 8. 2018 v Košiciach. Vstupenky kupujte TU.

Tešíme sa na vás. 

Martina Magic. 

Váš mobil má dve funkcie.

V prvom rade ste si ho najali, aby vám pomohol splniť určité úlohy. Keď sa na to pozrieme v globálnom meradle, „musíme“ ho mať a je to vlastne zázrak techniky.

Lenže väčšinou, váš telefón pracuje pre korporácie, vašich známych a obrovské sociálne siete. Tieto vás najali, aby ste pracovali pre nich. Nie ste zákazník, ste produkt.

Vaša pozornosť a úzkosť sa tu predáva. Veľmi lacno.

Keď ste závislí na pozorovaní vášho telefónu, keď sa cítite nedostatočne, keď vás to núti kontrolovať ho pričasto, konzumovať alebo sa rozčuľovať, vtedy vlastne nepracuje vo váš prospech, alebo?

Trávte svoj čas vedome. Je to najcennejšia komodita, ktorú máte. Minúta, ktorá uplynula, sa už nikdy nevráti. Doprajte si detox, zregenerujte svoje zmysly, vráťte sa k základným hodnotám. Pridávajte do života čas, ktorý by ste chceli tráviť tak, ako by bol vaším posledným…

Doplnené po týždňovom detoxe od Facebooku počas Vianoc 2017:

Pred Vianocami som sa rozhodla, že opäť raz preruším spojenie s vonkajším svetom. Odcestovali sme do hôr, kde som sa dobrovoľne odstrihla od závislosti, ktorú som pociťovala počas roku. Nakoľko Facebook využívam aj pre pracovné účely, zvykla som si ho otvárať denne veľmi veľa krát. Táto sieť slúži predovšetkým na to, aby sme sa na nej stali závislí. Oberá nás o čas, ktorý by sme mohli stráviť kvalitnejšie. Čo mi prinieslo toto (dočasné) odpojenie sa?

• Strávila som kvalitný, nerušený čas so svojou rodinou.
• To časté listovanie stránkami Facebooku som nahradila čítaním knihy, ktorú som konečne aj dočítala.
• Počas pobytu v prírode, bez signálu, som sa ponorila do vlastnej mysle a tá sa mi odmenila.
• Našla som inšpiráciu vo svojom vnútri (pre moje ďalšie projekty) namiesto čítania o životoch iných.
• Uvedomila som si, že znovuobjavené spojenie s mojim vnútrom je oveľa hodnotnejšie, ako byť informovaný o udalostiach v životoch iných ľudí.
• Do snov sa mi vrátili dávne spomienky, ktoré boli predtým pochované pod nánosom mnohých iných informácií.
• Prišlo ku mne taktiež zistenie, že príliš veľa informácií škodí. To som vedela už predtým, no mala som pocit, že si neviem rozkázať a zastaviť ich prísun.

A viete, čo sa stalo, keď som si ten požierač času zapla po týždni? Uvedomila som si, že táto závislosť mi prinášala aj pozitívne zážitky a informácie. Je nesmierne dôležité, aby som vedome selektovala, čo si do života (a mysle) vpustím. Aby som vedome rozhodovala, ako sa nechám ovplyvňovať.

Každá chvíľa, ktorá uplynie, sa už nikdy nevráti. Jediná spravodlivosť tohto sveta.

Táto filozófia kontroly, čo do života privítame, chce tréning. A tak si verejne dávam záväzok, že na tom počas ďalšieho roka budem pracovať. VEDOME a CIELENE.

Aký plán máte so svojím časom vy?